Balík obsahuje 21 vyšetrení. Balík testov môže pomôcť určiť možné príčiny problémov pleti, vlasov a nechtov.
K zdraviu vašej pleti, ale aj vlasov a nechtov môžete prispievať predovšetkým pravidelnou hygienou. Nadmerné používanie či kombinovanie rôzneho spektra kozmetických prípravkov či skrášľujúcich procedúr môže zabraňovať pokožke dýchať a môže zhoršovať jej prekrvenie, môže skracovať intervaly na regeneráciu a môže negatívne ovplyvniť štruktúru, a teda aj jej zdravie. Podobne častá aplikácia chemických procedúr na vlasy a nechty môže poškodiť ich zdravie. Pestrá vyvážená strava (množstvom aj kvalitou), primeraný pobyt na čerstvom vzduchu a kvalitný spánok uplatňované dlhodobo a pravidelne, môžu predstavovať základ pre zdravú kondíciu vašej pokožky, vlasov aj nechtov.
Prečo absolvovať tieto testy?
Výskyt
Kožné ochorenia majú stúpajúci trend čiastočne v dôsledku znečistenia životného prostredia. S tým súvisí aj nárast získaných porúch imunity a niektorých endokrinných ochorení (o. i. aj pre endokrinné disruptory v prostredí a v potrave).
Príznaky
Obsah vody a slabo kyslé pH v povrchovej vrstve kože sú dôležité pre plnenie bariérovej funkcie aj normálneho zloženia mikrobiálneho filmu kože. Suchá koža (napr. aj v dôsledku nedostatočného pitného režimu) môže viesť k senzibilizácii kože rôznymi cestami. Doba opravy bariérovej funkcie kože je približne 4 - 8 týždňov, počas ktorých má koža predĺžené hojenie a pacient pociťuje celkové prejavy (pálenie, svrbenie).
Celkové prejavy: pálenie, svrbenie, bolestivosť, zvýšená citlivosť
Zmeny vzhľadu kože: napr. bledosť (napr. pri málokrvnosti), žltý nádych kože a slizníc (napr. pri chorobách pečene a žlčových ciest), sivý odtieň pokožky (napr. pri obličkovom ochorení), snedá koža u belocha bez anamnézy opaľovania ., drsná a cestovitá koža (napr. pri chorobách štítnej žľazy).
Zmeny teploty kože: napr. neprimerane teplá koža (napr. pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy), alebo chladná koža (napr. pri zníženej funkcii štítnej žľazy, pri srdcovocievnych ochoreniach v dôsledku porúch prekrvenia).
Lokálne nálezy: napr. nálezy v úrovni kože alebo prominujúce nad úroveň kože rôznej veľkosti, farby a tuhosti, nálezy bez šupín aj so šupinami, trhliny (fisúry), zle sa hojace rany, mokvajúce lézie, starecké a pigmentové škvrny, bradavice a kožné výrastky.
Vlasy, chlpy: napr. zmeny intenzity a tvaru rastu typu hirzutizmu a difúznej alopécie, k výraznému vypadávaniu vlasov môže dochádzať aj v postcovidovom období (približne v rozsahu 1 - 12 mesiacov po prekonaní ochorenia Covid-19).
Nechty: Napríklad zmeny povrchu, tvaru a rýchlosti rastu.
Teraz vám podrobne vysvetlíme, čo sa bude testovať a prečo:
Krvný obraz (KO s diferenciálom) stanoví počet bielych a červených krviniek, množstvo červeného krvného farbiva (tzv. hemoglobínu), krvných doštičiek a mnohých ďalších s nimi súvisiacich parametrov. Môže pomôcť odhaliť na málokrvnosť, dehydratáciu, infekciu či poruchu imunitného systému a vysloviť podozrenie na poruchy zrážania krvi a riziko vzniku krvných zrazenín, často sprevádzajúcich opakované zápaly. Poruchy výživy spôsobené nevhodným zložením konzumovanej stravy môžu viesť k chýbaniu dôležitých prvkov a vitamínov potrebných pre krvotvorbu, vrátane tvorby bielych krviniek.
Hemoglobín HbA1c sa nazýva aj glykovaný alebo glykozylovaný hemoglobín.. Hladina závisí od mnohých faktorov, najčastejšie od príjmu potravy, fyzickej záťaže. Dlhodobo zvýšené hladiny glykovaného hemoglobínu, vysoká hladina HbA1c, sú hlavným príznakom cukrovky a môžu vysvetliť zvýšenú náchylnosť na opakované infekcie a zle sa hojace rany.
ALT (alanínaminotransferáza) je enzým prítomný vnútri buniek (v cytoplazme) viacerých tkanív. Je dôležitý pre tvorbu aj odbúravanie aminokyselín, a teda aj metabolizmus dusíka, ale význam má aj pre metabolizmus glukózy. Pre správnu funkciu potrebuje tento enzým derivát vitamínu B6. Zvýšenú aktivitu ALT nachádzame pri narušení celistvosti buniek, najmä pečene a červených krviniek.
Bielkoviny patria medzi látky, ktoré plnia v ľudskom tele obrovské množstvo dôležitých úloh: udržujú pH, prenášajú rôzne látky, informujú o výžive, zabezpečujú imunitu, zúčastňujú sa zrážania krvi, prispievajú k toku krvi udržiavaním tlaku, podporujú chemické reakcie ako enzýmy, tvoria aj zložku genetickej výbavy ako chromozómy. Miestom tvorby bielkovín je najmä pečeň, odstraňovanie bielkovín prebieha viacerými orgánmi: obličkami, tráviacim, dýchacím aj močovopohlavným systémom.
Interleukín 6 je prozápalový polypeptid. Má veľmi krátky čas aktivácie a spoľahlivo informuje o zápalovom procese aj vo včasných štádiách. V ľudskom tele ho produkujú M1 makrofágy počas normálnej zápalovej odpovede na infekciu a poškodenie. Pri metabolickom syndróme dochádza k nahromadeniu M1 makrofágov do tukového tkaniva (dysbalancia tukového tkaniva) a k zvýšenej produkcii IL-6 aj iných cytokínov, čo spôsobuje štruktúrne poškodenie endotelových buniek ciev, následne aj ich funkcie (dysfunkcia), a rozvoj aterosklerózy, ktorá ako zápalové ochorenie stojí na začiatku mnohých civilizačných ochorení. Pod vplyvom stresu produkujú interleukín-6 aj keratinocyty kože.
Zinok (Zn) je stopový prvok, ktorý tvorí súčasť veľkého množstva enzýmov a koenzýmov, zúčastňuje sa metabolizmu cukrov, bielkovín, syntézy DNA, RNA a hemoglobínu, transportu CO2. Zastáva úlohu v životnom cykle buniek a podporuje rast kostí, funkciu zraku a činnosť mozgu. Má silné antioxidačné účinky, je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému, štítnej žľazy a má viacero funkcií pre kožu (hojenie rán, tvorba kolagénu). Nedostatok zinku môže spôsobiť narušenie reprodukčnej schopnosti, môže spôsobiť zápaly kože, vypadávanie vlasov, oslabenie imunitného systému. Nadbytok zinku môže mať vyplav a narúšať vstrebávanie železa a medi, čo môže neskôr spôsobovať nedostatok týchto prvkov.
Sodík (Na) a draslík (K) sú základné minerály nevyhnutné pre bežné fyziologické procesy v tele. Tvoria rovnovážny systém, ktorý riadi hospodárenie s vodou v tkanivách a prispieva aj k správnej funkcii obličiek. Výraznejšia zmena ich hodnôt môže viesť k zmene krvného tlaku a ku vzniku opuchov.
Vápnik (kalcium, Ca) je minerál a tiež základná stavebná zložka kostí a zubov. Napomáha funkcii enzýmov, zrážaniu krvi, funkcii svalstva (zmršťovanie a relaxácia), uvoľňovaniu hormónov. Hladina vápnika umožňuje komplexnejšie posúdiť jeho pôsobenie v metabolizme.
Fosfor (P) sa v tele nachádza v anorganickej a v organickej forme. V bunkách tvorí súčasť membrán (fosfolipidy), prítomní v nukleových kyselinách, DNA, RNA. Fosfor je súčasťou procesov spojených s tvorbou a uvoľňovaním energie a vo forme hydrogénfosforečnanov a dihydrogénfosforečnanov prispieva k udržiavaniu vhodného pH vnútorného prostredia. Poruchy metabolizmu fosforu môžu súvisieť s metabolizmom vápnika a horčíka a niektoré hormóny (najmä parathormón, kalcitonín a vitamín D) sa zúčastňujú na udržiavaní rovnováhy Ca-P-Mg hormóny, črevo, obličky a kosti.
Horčík (magnézium, Mg) je minerál, ktorý súvisí s metabolizmom kostí, svalov, čreva, obličiek a spolu s ďalšími minerálmi sa podieľa na udržiavaní rovnováhy vnútorného prostredia. Napomáha správnej funkcii veľkého množstva enzýmov. Jeho hladina v krvi v referenčnom rozpätí nevylučuje celkový nedostatok v organizme, keďže ide o druhý najdôležitejší vnútrobunkový katión.
Hladiny triacylglycerolov a cholesterolu sú základné ukazovatele metabolizmu tukov. Ich hladina je závislá jednak hlavne od fungovania metabolizmu ako celku a potom aj v druhom rade od stravy a fyzickej aktivity. Cholesterol je súčasťou takmer každej bunky tela a v organizme plní viacero nenahraditeľných funkcií (napr. je východiskovou látkou pre tvorbu viacerých steroidných hormónov, stavebnou zložkou bunkových membrán). Jeho množstvo v ľudskom tele je buď exogénneho pôvodu (prijatý zvonka, potravou) alebo endogénneho (vytvorený v tele). Zásoba (pool) cholesterolu je rozdelená do viacerých oddielov, podľa schopnosti obmieňať sa v čase. Zvýšené hladiny cukru v krvi, typické napr. pre diabetes mellitus, môžu mať za následok ukladanie aj vo forme tukových zásob. U určitej skupiny obyvateľstva môžeme nachádzať aj vrodene podmienené poruchy metabolizmu cholesterolu a triacylglycerolov. Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu alebo triacylglycerolov sa môžu vytvárať kožné útvary nazývané xantómy.
IgE (imunoglobulín E) je protilátka zo skupiny tzv. reagínov. U zdravého človeka sú jeho hladiny v krvi nízke. V organizme má selektívnu distribúciu, časť je viazaná regionálne – v lymfatických uzlinách dýchacieho a tráviacoeho systému, a časť je viazaná na povrch mastocytov (žírne bunky) na slizniciach a v spojivách. V cytoplazme mastocytov sa nachádza veľké množstvo granúl. Pri kontakte IgE s antigénom (alergénom) dochádza k degranulácii mastocytov a k uvoľneniu aktívnych látok typu histamín, heparín, serotonín. Zvýšené hladiny IgE v krvi nachádzame pri alergiách a parazitárnych infekciách. Pri podozrení na poruchy imunity sa hodnoty IgE posudzujú komplexne spolu s ostatnými triedami a podtriedami imunoglobulínov a s klinickým stavom pacienta.
Kortizol je steroidný hormón produkovaný najmä v kôre nadobličiek. Ovplyvňuje metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, má tlmivý účinok na imunitný systém, dlhodobo zvýšené hladiny spôsobené niektorými ochoreniami môžu prispieť k rednutiu kostí. Do krvi sa vyplavuje ako odpoveď organizmu na stres (mentálny, fyzický), pričom dôjde k zvýšeniu hladiny cukru v krvi (cukor ako zdroj energie na zvládnutie stresu).
TSH (tyreotropín) je hormón produkovaný bunkami predného laloka podmozgovej žľazy. Ovplyvňuje metabolizmus buniek štítnej žľazy a stimuluje tvorbu a sekréciu hormónov štítnej žľazy. Oba typy porúch funkcie štítnej žľazy (zvýšená – hypertyreóza, znížená – hypotyreóza) môžeme nachádzať pri niektroých autoimunitných zápalových ochoreniach štítnej žľazy.
Testosterón (TST) je dôležitý zástupca androgénov, steroidný hormón produkovaný u mužov v Leydigových bunkách semenníkov, u žien vo vaječníkoch a kôre nadobličiek. U muža je zodpovedný za vývoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, svalovej a kostnej hmoty, spôsob ukladania tuku, typické mužské ochlpenie, rast hrtana (a s tým spojenú zmenu hlasu), a kvalitu a množstvo spermií. Vekom sa jeho hladina v krvi znižuje. U žien sa testosterón premieňa na hlavný ženský pohlavný hormón estradiol. Klinicky sa hyperandrogenizmus u žien môže prejavovať ako hirzutizmus, akné, seborea a difúzna alopécia.
Vitamín A (axeroftol) patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Ovplyvňuje metabolizmus rodopsínu (dôležitý v procese videnia), pôsobí na diferenciáciu a rast epitelových buniek kože, slizníc a krvotvorných buniek, je dôležitý pre diferenciáciu a dozrievanie pohlavných buniek a zasahuje aj do metabolizmu lipoproteínov, bielkovín a nukleových kyselín. Vitamín A existuje v dvoch prirodzených formách – vitamín A1 a vitamín A2. Vitamín A má mierne antioxidačné vlastnosti. Silnejším antioxidantom je β-karotén, čo je provitamín A (prekurzor vitamínu A; z jednej molekuly β-karoténu vznikajú 2 molekuly vitamínu A). Aktívna forma vitamínu A sa nazýva 11-cis-retinol.Potreba vitamínu A v tehotenstve je definovaná. Aj u človeka boli publikované známe znetvorenia, ktoré poukazujú na nadmerné užívanie vitamínu A v prvom trimestri.
Vitamín E (tokoferol) patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Asi 30 % vitamínu E sa vstrebáva z tráviaceho traktu. Až 90 % zo vstrebaného množstva vitamínu E sa prostredníctvom ductus thoracicus dostáva do lymfy, zvyšok do krvi, kde jeho transport zabezpečujú LDL, HDL a VLDL. Vitamín E predstavuje skupinu tokoferolov (alfa, beta, gama a delta) s antioxidačným pôsobením. Pri porovnaní toxicity vysokých hladín medzi vitamínom A, D a E patrí vitamín E k najmenej toxickým.
Vitamín C patrí medzi vitamíny rozpustné vo vode. Väčšina živočíchov napĺňa svoju potrebu vitamínu C prostredníctvom vlastnej syntézy. Z potravín obsahujú najvyššie množstvá vitamínu C (v klesajúcom poradí) paprika, čierne ríbezle, petržlenová vňať, brokolica, chren, ružičkový kel, červená kapusta. Ako antioxidant zneškodňuje voľné radikály. Celý organický život je v podstate založený na enzymatických dejoch a nebyť antioxidantov, voľné radikály, vedľajší produkt metabolizmu, ale aj infekcie a vonkajšie toxíny by spôsobili rozvrat metabolizmu. V čase stresu a choroby preto vzniká značný dopyt po vitamíne C a tu niekde tkvie aj základ jeho stabilizačného vplyvu na funkcie metabolizmu. Vitamín C môžeme označiť ako integrálny prvok metabolizmu. Vitamín C je termolabilný. Absolútny nedostatok vitamínu C môže viesť ku skorbutu, čo je v našich podmienkach, vzhľadom na dostatok pestrej stravy, nevyskytujúce sa ochorenie. Prejavy chronického mierneho nedostatku vitamínu C sú však v populácii časté a u vybraných skupín obyvateľstva (ženy užívajúce perorálnu antikoncepciu, tehotné ženy, starší ľudia, pacienti dlhodobo užívajúci salicyláty a kortikoidy, u ktorých by sa mali riešiť. Mierny nedostatok vitamínu C sa prejavuje najmä zvýšenou fragilitou kapilár s tvorbou petechií, suchou pokožkou a sliznicami, častými infekciami, zápalom ďasien, zdĺhavým hojením rán a poruchami kĺbov.
Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Tým, že sa vitamín D vytvára v organizme a účinkuje cez vlastný receptor, mali by sme ho radiť skôr k steroidným hormónom ako k vitamínom. Keďže existuje len veľmi málo potravín, ktoré obsahujú vitamín D, zaraďujeme slnečné svetlo, ktoré umožňuje tvorbu tohto vitamínu v koži človeka, za neoceniteľný nástroj na dosiahnutie jeho vyvážených hladín –v našom podnebnom pásme hlavne v letnom období. Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má vitamín D aj ďalšie pozitívne účinky. Posilňuje imunitný systém cez zvyšovanie tzv. cytotoxicity makrofágov a aktivity buniek imunitného systému – NK-buniek, zabijakov.
English
Overený nakupujúci