O teste
Infekčná mononukleóza, bežne označovaná ako „choroba z bozkávania“, je spôsobená Epsteinovým-Barrovej vírusom (EBV), ktorý patrí do kategórie ľudských herpetických vírusov. Klinický obraz ochorenia je variabilný – môže byť asymptomatický (bezpríznakový) alebo jeho príznaky môžu pripomínať angínu (horúčka, zväčšené lymfatické uzliny, bolesť hrdla, únava, nechutenstvo, belavé povlaky na mandliach). Mononukleóza sa najčastejšie diagnostikuje na základe klinického obrazu, krvného obrazu s diferenciálom, funkčných testov pečene, špecifických protilátok proti EBV a ultrasonografie brucha.
Pri tomto teste sa v krvnom sére stanoví hladina protilátok triedy IgM a IgG proti antigénom vírusu Epsteina-Barrovej, EBV, ktorý je pôvodcom infekčnej mononukleóze. Stanovenie protilátok proti vírusu EBV môže pomôcť potvrdiť, či u vás práve prebieha infekčná mononukleóza, alebo ste ju prekonali v minulosti. Stanovia sa protilátky proti antigénu vírusovej kapsidy, anti-VCA triedy IgM a IgG. Anti VCA IgM protilátky sa objavujú vo včasnej fáze infekcie a väčšinou vymiznú do niekoľkých týždňov. Anti VCA IgG protilátky sa objavujú v akútnej faze infekcie, dosahujú maximum do niekoľkých týždňov. Následne klesnú na nižšie hodnoty a pretrvávajú doživotne. Ďalej sa stanovia protilátky proti nukleárnemu antigénu EBV, anti- EBNA IgG, ktoré nie sú prítomné v akútnej fáze infekcie a objavujú sa po niekoľkých mesiacoch po nástupe príznakov, potom pretrvávajú doživotne. Prítomnosť protilátok anti-VCA IgG a anti-EBNA IgG pri chýbaní protilátok anti-VCA IgM naznačuje prekonanie infekcie vírusom Epsteina-Barrovej v minulosti. Pri hodnotení výsledkov týchto testov je potrebné brať do úvahy aktuálny klinický stav, anamnézu a výsledky ďalších vyšetrení.
Prečo by som mal/-a podstúpiť sérologické vyšetrenie na protilátky proti infekčnej mononukleóze?
Pri sérologickom vyšetrení sa stanovujú protilátky proti vírusovému kapsidovému antigénu, anti-VCA IgM a IgG, a vyšetrujú sa aj protilátky proti jadrovému antigénu, anti-EBNA (4). V praxi sa používa stanovenie protilátok anti-VCA IgM a IgG a anti-EBNA IgG, čo je výhodné najmä z nasledujúcich dôvodov:
- Stanovenie protilátok proti EBV je dôležité na potvrdenie infekcie, na určenie, či jedinec v minulosti prekonal infekčnú mononukleózu alebo či je náchylný na infekciu EBV.
- Vyšetrenie protilátok proti EBV sa odporúča pri príznakoch infekčnej mononukleózy, ak je rýchly monotest negatívny.
Kedy je vhodné vykonať sérologické vyšetrenie na protilátky proti mononukleóze?
Klinický obraz mononukleózy je variabilný, pretože môže byť bezpríznakový, s príznakmi typickými pre infekčnú mononukleózu alebo zriedkavo s veľmi závažnými príznakmi. Prvé príznaky sa objavujú približne štyri až šesť týždňov po infekcii Epsteinovým-Barrovej vírusom, môžu sa vyvíjať veľmi pomaly a nemusia sa objaviť všetky súčasne. U detí a dospievajúcich sa mononukleóza „zamieňa“ s tonzilitídou pre príznaky, ako sú horúčka, extrémna únava, bolesť hrdla a hlavy, zdurené lymfatické uzliny v hrdle a podpazuší a bielo-sivé nekrotické povlaky na mandliach.
Najmenej v 50 % prípadov je zväčšená pečeň a slezina. V niektorých prípadoch zostáva pečeň, slezina alebo oboje zväčšené ešte dlho po skončení únavy. Zatiaľ čo väčšina sa zotaví do dvoch až štyroch týždňov, niektorí môžu pociťovať extrémnu únavu niekoľko týždňov po začatí liečby. Príležitostne môžu príznaky infekčnej mononukleózy pretrvávať viac ako šesť mesiacov. U dospelých pacientov je typickejší subakútny priebeh s príznakmi, ako sú mierne zvýšená teplota (nedosahujúca úroveň horúčky), malátnosť, zväčšené lymfatické uzliny a zväčšená pečeň a slezina; pretrvávajú niekoľko mesiacov.
Komplikácie sú zriedkavé, ale môžu byť o to závažnejšie. Typické je postihnutie pečene, pričom hodnoty pečeňových testov sú dva- až trikrát vyššie ako normálne. Menej často sú postihnuté pľúca alebo je znížený počet červených krviniek.
Čo by ste mali vedieť o infekčnej mononukleóze pred absolvovaním sérologického vyšetrenia?
Sérologické stanovenie protilátok proti jednotlivým typom antigénov EBV môže byť užitočné pri stanovení diagnózy infekčnej mononukleózy:
- Protilátky proti vírusovému kapsidovému antigénu (anti-VCA) IgM a IgG
IgM anti-VCA sa objavuje na začiatku infekcie EBV a zvyčajne vymizne do štyroch až šiestich týždňov, zatiaľ čo IgG anti-VCA sa objavuje v akútnej fáze infekcie EBV a vrcholí dva až štyri týždne po objavení sa príznakov, potom mierne klesá a následne pretrváva počas celého života. Každý, kto prekonal infekciu EBV, má protilátky anti-VCA IgG. - Protilátky proti skorému antigénu (anti-EA) IgG
Anti-EA IgG sa objavujú v akútnej fáze ochorenia a po troch až šiestich mesiacoch všeobecne klesajú na nedetekovateľné hladiny. Detekcia anti-EA protilátok je u mnohých jedincov znakom aktívnej infekcie. Približne u 20 % zdravých jedincov sa však anti-EA protilátky dajú zistiť aj roky po infekcii EBV. - Protilátky proti jadrovému antigénu EBV (anti-EBNA)
Anti-EBNA sa stanovuje konvenčnou imunofluorescenciou a nie je prítomná v akútnej fáze infekcie EBV. Objavujú sa pomaly, zvyčajne približne dva až štyri mesiace po objavení sa prvých príznakov, a pretrvávajú počas celého života. U malej časti populácie sa nemusia vyvinúť vôbec. Absencia anti-EBNA pri pozitivite EBV-VCA-IgM poukazuje na primoinfekciu (novú, súčasnú) EBV (na rozlíšenie primoinfekcie od reaktivácie sa používajú protilátky EBNA IgG). - Monospot test
Niektoré laboratóriá ponúkajú aj tzv. monospot test, podľa odborníkov však nie je vhodný na široké použitie. Protilátky zistené Monospot testom môžu súvisieť s inými chorobnými stavmi ako infekčná mononukleóza. Štúdie ukázali, že Monospot niekedy poskytuje falošne pozitívne alebo negatívne výsledky a nedokáže potvrdiť prítomnosť infekcie EBV.
Obsiahnuté parametre
anti EBV (VCA) lgG
anti EBV (VCA) lgM
anti EBV (EBNA-1) IgG (ELISA)
Odborné info
O EBV a infekčnej mononukleóze odborne
Epsteinov-Barrovej vírus (EBV), známy aj ako ľudský herpesvírus 4, je herpesvírus vyskytujúci sa len u ľudí. Sérologické vyšetrenie na prítomnosť protilátok proti EBV nie je zvyčajne potrebné na diagnostiku infekčnej mononukleózy, ale môže byť užitočné v týchto prípadoch:
a) keď pacient nemá typické príznaky infekčnej mononukleózy,
b) keď má ochorenie spôsobené infekciou EBV, ale nejde o mononukleózu,
c) na určenie vnímavosti na infekciu EBV
d) na overenie, či jedinec v minulosti prekonal infekčnú mononukleózu (7).
Vírus pretrváva v tele po celý život a môže sa kedykoľvek reaktivovať s mierne odlišným klinickým obrazom, najmä v prípade oslabenej imunity, chronického ochorenia alebo dlhodobého stresu. Takmer každý sa počas svojho života dostane do kontaktu s EBV. V krajinách s vysokým hygienickým štandardom sa prvá vlna kontaktu s vírusom objavuje približne vo veku piatich rokov, druhá vlna sa objavuje u dospievajúcich a mladých dospelých. V dospelosti má 90 až 95 % populácie protilátky proti EBV (1) (4) (7) (8).
Infekčná mononukleóza sa prejavuje najmä u detí a dospievajúcich. Jej výskyt klesá so zvyšujúcim sa vekom. Zdrojom infekcie je chorý jedinec alebo nosič vírusu, ktorý nemá žiadne zjavné príznaky. Prenos sa uskutočňuje kvapôčkovou infekciou, priamym kontaktom alebo slinami (napr. bozkávaním). Horné dýchacie cesty sú bránou, cez ktorú sa vírus dostáva do tela. Proti infekčnej mononukleóze sa zatiaľ neočkuje, pretože neexistuje schválená vakcína (9) (4) (3). Interpretácia výsledkov testov by sa mala vždy robiť v kombinácii s klinickými informáciami o pacientovi.
Náchylnosť na infekciu
V prípade neprítomnosti IgG protilátok proti EBV-VCA sa subjekt považuje za náchylný na infekciu EBV (7).
Primárna (aktívna) infekcia
Aktívna infekcia je charakterizovaná prítomnosťou anti-VCA IgM a neprítomnosťou protilátok EBNA (najmenej štyri týždne po objavení sa príznakov). Ochorenie môže ustúpiť aj pred objavením sa diagnostických hladín protilátok. Zriedkavo sa u osôb s aktívnou infekciou nedajú zistiť protilátky špecifické pre EBV (7).
Prekonaná infekcia
Predtým prekonaná infekcia je charakterizovaná prítomnosťou protilátok proti VCA a EBNA (pred mesiacmi až rokmi) (7).
Pokyny pred odberom
Pacientom/klientom s klinickými príznakmi ochorenia (teplota, kašeľ, príznaky infekcie dýchacích ciest atď.) neodporúčame podstúpiť tento test.
Pred vstupom do ambulancií/odberových miest odporúčame vykonať dezinfekciu rúk.
Odporúča sa po dobu minimálne 8 hodín nič nejesť a nepiť, s výnimkou vody. Nedodržanie tohto obmedzenia pred testovaním môže ovplyvniť výsledok testu. Ak v súčasnosti užívate nejaké lieky, konzultujte so svojim lekárom, či by ste mali pokračovať v ich užívaní pred samotným testovaním.
PRÍPRAVA NA ODBER KRVI
Odporúčaný čas odberu krvi je medzi 7.00 a 9.00 hodinou ráno, aby sa získali porovnateľné výsledky z rôznych odberov krvi. Na posúdenie číselného výsledku testu sa používajú tzv. referenčné intervaly, ktoré sú založené na ranných odberoch nalačno a používajú sa na porovnanie populácie. Tento časový interval sa odporúča aj vzhľadom na biologické cykly, ktoré prirodzene prebiehajú v tele.
VŠEOBECNÉ POKYNY PRED ODBEROM VZORKY
• Na testovacie pracovisko je potrebné prísť skôr, aby ste si mohli v čakárni približne 20 minút oddýchnuť a relatívne uvoľniť telo a myseľ.
• Na samotný odber je potrebné prísť nalačno, v prípade odberov v neskoršom čase počas dňa aspoň tri hodiny nalačno. Doma je vhodné vypiť dostatočné množstvo čistej vody (aspoň do pol litra) – je to dôležité pre úspešný odber krvi. Minerálna voda, džús, káva a čaj sa neodporúčajú.
Bylinky obsiahnuté v čaji môžu obsahovať látky ovplyvňujúce krvný obraz. Káva a čierny čaj zvyšujú produkciu žalúdočnej kyseliny a uvoľňujú inzulín z pankreasu, čím ovplyvňujú metabolizmus glukózy. Keďže všetko v tele je vzájomne prepojené, môžu ovplyvniť ďalšie testy. Ďalším extrémom je, keď vášmu telu dochádzajú tekutiny. V tomto prípade sa zvyšuje počet červených krviniek, hladina proteínov a lipidov viazaných na proteíny a môže sa zvýšiť aj hladina močoviny v krvi. Preto sa odporúča piť čistú vodu hneď po prebudení.
Vo všeobecnosti sa odporúča:
• okolo 18. hodiny jesť len ľahké jedlá, nejesť mastné jedlá (syr, maslo, smotanu, mäso, údené mäso, slaninu) a sladké jedlá,
• hladovať 10 – 12 hodín (Pozor: neodporúča sa hladovať viac ako 16 hodín!), v prípade neskoršieho odberu (po 9:30 h) sú povolené ľahšie raňajky, najneskôr 3 hodiny pred odberom,
• piť nealkoholické nápoje a nápoje bez cukru v zvyčajnom množstve, v prípade dospelých klientov 24 hodín pred odberom krvi (alkohol v krvi mení hladinu lipidov, znižuje sa hladina glukózy, zvyšuje sa hladina kyseliny močovej a do krvi sa uvoľňujú pečeňové enzýmy),
• večer užívať len predpísané lieky,
• vyhýbať sa zvýšenej fyzickej aktivite a silovému a vytrvalostnému cvičeniu deň pred odberom krvi (Počas fyzickej aktivity sa môžu zmeniť hladiny lipidov, glukózy, niektorých enzýmov v krvi a ďalšie parametre. Obnovenie normálnych hodnôt na zachovanie presnosti laboratórnych výsledkov môže trvať dlhšie v závislosti od trvania cvičenia, vašej fyzickej zdatnosti vo všeobecnosti a iných faktorov. Odporúčame zachovať bežnú dennú fyzickú aktivitu, ako sú ľahký strečing, krátka jazda na bicykli do práce, práca na záhrade atď.),
• vyhýbať sa psychickému stresu, ktorý zvyšuje hladinu glukózy v krvi a spôsobuje uvoľňovanie najmä stresových hormónov,
• vyhýbať sa fajčeniu aspoň 6 hodín pred odberom krvi, pretože zvyšuje hladinu karbonylhemoglobínu, ktorý vzniká reakciou krvného farbiva s oxidom uhoľnatým, a mení priepustnosť a elasticitu ciev, čo ovplyvňuje pomery krvných analytov,
• najmenej 6 hodín pred odberom krvi nežuť žuvačku, pretože to môže ovplyvniť hladinu glukózy a enzýmov,
• nepodstupovať stresujúce diagnostické alebo terapeutické zákroky najmenej 24 hodín pred odberom krvi.
Ak si niektoré z vami vybraných vyšetrení vyžaduje špeciálnu prípravu, budete o tom informovaní e-mailom s priloženou objednávkou a pokynmi na odber krvi. Tieto špecifické pokyny majú prednosť pred všeobecnými odporúčaniami na prípravu.
LIEKY
Odporúča sa, aby sa krv odobrala pred plánovanými dávkami liekov. Ak nie je možné užiť liek neskôr, mali by ste o tom informovať zdravotnú sestru počas odberu krvi a uviesť, aký liek ste užili.
• Ráno užite lieky predpísané lekárom alebo si ich prineste so sebou, aby ste ich mohli užiť po odbere krvi (lieky na štítnu žľazu, lieky proti vysokému tlaku, lieky na riedenie krvi, antikoncepciu atď.) V prípade neskoršieho odberu (po 9:30 h) môžete predpísaný liek užiť ráno.
• Aspoň tri (3) dni pred odberom krvi neužívajte železo, vitamíny, výživové doplnky alebo iné doplnky vrátane homeopatík.
ŠPECIFICKÉ SITUÁCIE
Aby ste dostali vhodné odpovede na svoje otázky týkajúce sa laboratórnych testov, je dôležité, aby ste pred vyšetrením krvi presne informovali zdravotnú sestru u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nasledujúcich skutočnostiach:
• pravidelne užívané lieky a výživové doplnky (ideálne je, ak sa na miesto odberu krvi dostavíte s písomným zoznamom),
• infekčné ochorenia, ktorými trpíte (napr. HIV, hepatitída, mononukleóza...),
• kontakt s infikovanou osobou alebo prítomnosť v infekčnom prostredí,
• ak ste počas posledných 5 dní dostali infúziu, uveďte, do ktorej končatiny,
• intramuskulárne injekcie počas 3 dní pred dátumom odberu krvi,
• dlhodobá imobilizácia, strata schopnosti pohybu,
• aktivity vo vyšších nadmorských výškach,
• alergia na bežné náplasti,
• ak sa pri pohľade na krv alebo ihly necítite dobre, upozornite na to aj náš personál, ktorý sa zaoberá odberom krvi.
INÉ FAKTORY
Upozorňujeme, že dlhodobé užívanie liekov alebo iné dôležité faktory môžu ovplyvniť hodnoty namerané vybranými testami. Viac informácií nájdete v opise konkrétneho testu. Ak chcete získať objektívne výsledky testov, venujte čas správnej príprave na odber krvi.
English
