Test na protilátky – mononukleóza (EBV – Epsteinov-Barrovej vírus)

Pri tomto teste sa v krvnom sére stanoví hladina protilátok triedy IgM a IgG proti antigénom vírusu Epsteina-Barrovej, EBV, ktorý je pôvodcom infekčnej mononukleóze. Stanovenie protilátok proti vírusu EBV môže pomôcť potvrdiť, či u vás práve prebieha infekčná mononukleóza, alebo ste ju prekonali v minulosti. Stanovia sa protilátky proti antigénu vírusovej kapsidy, anti-VCA triedy IgM a IgG. Anti VCA IgM protilátky sa objavujú vo včasnej fáze infekcie a väčšinou vymiznú do niekoľkých týždňov. Anti VCA IgG protilátky sa objavujú v akútnej faze infekcie, dosahujú maximum do niekoľkých týždňov. Následne klesnú na nižšie hodnoty a pretrvávajú doživotne. Ďalej sa stanovia protilátky proti nukleárnemu antigénu EBV, anti- EBNA IgG, ktoré nie sú prítomné v akútnej fáze infekcie a objavujú sa po niekoľkých mesiacoch po nástupe príznakov, potom pretrvávajú doživotne. Prítomnosť protilátok anti-VCA IgG a anti-EBNA IgG pri chýbaní protilátok anti-VCA IgM naznačuje prekonanie infekcie vírusom Epsteina-Barrovej v minulosti. Pri hodnotení výsledkov týchto testov je potrebné brať do úvahy aktuálny klinický stav, anamnézu a výsledky ďalších vyšetrení.

Prečo by som mal/-a podstúpiť sérologické vyšetrenie na protilátky proti infekčnej mononukleóze?

Pri sérologickom vyšetrení sa stanovujú protilátky proti vírusovému kapsidovému antigénu, anti-VCA IgM a IgG, a vyšetrujú sa aj protilátky proti jadrovému antigénu, anti-EBNA (4). V praxi sa používa stanovenie protilátok anti-VCA IgM a IgG a anti-EBNA IgG, čo je výhodné najmä z nasledujúcich dôvodov:

• Stanovenie protilátok proti EBV je dôležité na potvrdenie infekcie, na určenie, či jedinec v minulosti prekonal infekčnú mononukleózu alebo či je náchylný na infekciu EBV.
• Vyšetrenie protilátok proti EBV sa odporúča pri príznakoch infekčnej mononukleózy, ak je rýchly monotest negatívny.

Kedy je vhodné vykonať sérologické vyšetrenie na protilátky proti mononukleóze?

Klinický obraz mononukleózy je variabilný, pretože môže byť bezpríznakový, s príznakmi typickými pre infekčnú mononukleózu alebo zriedkavo s veľmi závažnými príznakmi. Prvé príznaky sa objavujú približne štyri až šesť týždňov po infekcii Epsteinovým-Barrovej vírusom, môžu sa vyvíjať veľmi pomaly a nemusia sa objaviť všetky súčasne. U detí a dospievajúcich sa mononukleóza „zamieňa“ s tonzilitídou pre príznaky, ako sú horúčka, extrémna únava, bolesť hrdla a hlavy, zdurené lymfatické uzliny v hrdle a podpazuší a bielo-sivé nekrotické povlaky na mandliach.

Najmenej v 50 % prípadov je zväčšená pečeň a slezina. V niektorých prípadoch zostáva pečeň, slezina alebo oboje zväčšené ešte dlho po skončení únavy. Zatiaľ čo väčšina sa zotaví do dvoch až štyroch týždňov, niektorí môžu pociťovať extrémnu únavu niekoľko týždňov po začatí liečby. Príležitostne môžu príznaky infekčnej mononukleózy pretrvávať viac ako šesť mesiacov. U dospelých pacientov je typickejší subakútny priebeh s príznakmi, ako sú mierne zvýšená teplota (nedosahujúca úroveň horúčky), malátnosť, zväčšené lymfatické uzliny a zväčšená pečeň a slezina; pretrvávajú niekoľko mesiacov.

Komplikácie sú zriedkavé, ale môžu byť o to závažnejšie. Typické je postihnutie pečene, pričom hodnoty pečeňových testov sú dva- až trikrát vyššie ako normálne. Menej často sú postihnuté pľúca alebo je znížený počet červených krviniek.

Čo by ste mali vedieť o infekčnej mononukleóze pred absolvovaním sérologického vyšetrenia?

Sérologické stanovenie protilátok proti jednotlivým typom antigénov EBV môže byť užitočné pri stanovení diagnózy infekčnej mononukleózy:

• Protilátky proti vírusovému kapsidovému antigénu (anti-VCA) IgM a IgG
  IgM anti-VCA sa objavuje na začiatku infekcie EBV a zvyčajne vymizne do štyroch až šiestich týždňov, zatiaľ čo IgG anti-VCA sa objavuje v akútnej fáze infekcie EBV a vrcholí dva až štyri týždne po objavení sa príznakov, potom mierne klesá a následne pretrváva počas celého života. Každý, kto prekonal infekciu EBV, má protilátky anti-VCA IgG.
• Protilátky proti skorému antigénu (anti-EA) IgG
  Anti-EA IgG sa objavujú v akútnej fáze ochorenia a po troch až šiestich mesiacoch všeobecne klesajú na nedetekovateľné hladiny. Detekcia anti-EA protilátok je u mnohých jedincov znakom aktívnej infekcie. Približne u 20 % zdravých jedincov sa však anti-EA protilátky dajú zistiť aj roky po infekcii EBV.
• Protilátky proti jadrovému antigénu EBV (anti-EBNA)
  Anti-EBNA sa stanovuje konvenčnou imunofluorescenciou a nie je prítomná v akútnej fáze infekcie EBV. Objavujú sa pomaly, zvyčajne približne dva až štyri mesiace po objavení sa prvých príznakov, a pretrvávajú počas celého života. U malej časti populácie sa nemusia vyvinúť vôbec. Absencia anti-EBNA pri pozitivite EBV-VCA-IgM poukazuje na primoinfekciu (novú, súčasnú) EBV (na rozlíšenie primoinfekcie od reaktivácie sa používajú protilátky EBNA IgG).
• Monospot test
  Niektoré laboratóriá ponúkajú aj tzv. monospot test, podľa odborníkov však nie je vhodný na široké použitie. Protilátky zistené Monospot testom môžu súvisieť s inými chorobnými stavmi ako infekčná mononukleóza. Štúdie ukázali, že Monospot niekedy poskytuje falošne pozitívne alebo negatívne výsledky a nedokáže potvrdiť prítomnosť infekcie EBV.

Odbornejšie informácie o vyšetrení

O EBV a infekčnej mononukleóze odborne

Epsteinov-Barrovej vírus (EBV), známy aj ako ľudský herpesvírus 4, je herpesvírus vyskytujúci sa len u ľudí. Sérologické vyšetrenie na prítomnosť protilátok proti EBV nie je zvyčajne potrebné na diagnostiku infekčnej mononukleózy, ale môže byť užitočné v týchto prípadoch:

a) keď pacient nemá typické príznaky infekčnej mononukleózy,

b) keď má ochorenie spôsobené infekciou EBV, ale nejde o mononukleózu,

c) na určenie vnímavosti na infekciu EBV

d) na overenie, či jedinec v minulosti prekonal infekčnú mononukleózu (7).

Vírus pretrváva v tele po celý život a môže sa kedykoľvek reaktivovať s mierne odlišným klinickým obrazom, najmä v prípade oslabenej imunity, chronického ochorenia alebo dlhodobého stresu. Takmer každý sa počas svojho života dostane do kontaktu s EBV. V krajinách s vysokým hygienickým štandardom sa prvá vlna kontaktu s vírusom objavuje približne vo veku piatich rokov, druhá vlna sa objavuje u dospievajúcich a mladých dospelých. V dospelosti má 90 až 95 % populácie protilátky proti EBV (1) (4) (7) (8).

Infekčná mononukleóza sa prejavuje najmä u detí a dospievajúcich. Jej výskyt klesá so zvyšujúcim sa vekom. Zdrojom infekcie je chorý jedinec alebo nosič vírusu, ktorý nemá žiadne zjavné príznaky. Prenos sa uskutočňuje kvapôčkovou infekciou, priamym kontaktom alebo slinami (napr. bozkávaním). Horné dýchacie cesty sú bránou, cez ktorú sa vírus dostáva do tela. Proti infekčnej mononukleóze sa zatiaľ neočkuje, pretože neexistuje schválená vakcína (9) (4) (3). Interpretácia výsledkov testov by sa mala vždy robiť v kombinácii s klinickými informáciami o pacientovi.

Náchylnosť na infekciu

V prípade neprítomnosti IgG protilátok proti EBV-VCA sa subjekt považuje za náchylný na infekciu EBV (7).

Primárna (aktívna) infekcia

Aktívna infekcia je charakterizovaná prítomnosťou anti-VCA IgM a neprítomnosťou protilátok EBNA (najmenej štyri týždne po objavení sa príznakov). Ochorenie môže ustúpiť aj pred objavením sa diagnostických hladín protilátok. Zriedkavo sa u osôb s aktívnou infekciou nedajú zistiť protilátky špecifické pre EBV (7).

Prekonaná infekcia

Predtým prekonaná infekcia je charakterizovaná prítomnosťou protilátok proti VCA a EBNA (pred mesiacmi až rokmi) (7).

Interpretácia výsledkov

V prípade zakúpenia interpretácie výsledkov, túto interpretáciu vypracuje internista z uLékaře.cz.