Nechty, vlasy, pleť PLUS

Prečo absolvovať vyšetrenia v tomto balíku?

Stav ľudskej kože odráža zdravotný stav mnohých vnútorných orgánov v ľudskom tele. V balíku testov Nechty, vlasy, pleť sú vybrané kľúčové laboratórne parametre, ktoré môže byť vhodné po zaznamenaní odchýlky od očakávanej hodnoty doplniť o ďalšie vyšetrenia (napr. balík Štítna žľaza pri odchýlke TSH)

Výhody tohto balíka laboratórnych vyšetrení

• Na zhoršenej kvalite kože sa môžu podpísať nielen samotné kožné ochorenia, ale aj rôzne iné ochorenia vrátane hormonálnych či metabolických porúch. Tento balík testov vás nasmeruje k hľadaniu príčiny.
• Široká ponuka vyšetrenia až 23 rôznych parametrov z krvi, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na kvalitu a zdravý vzhľad vašej pokožky, vlasov a nechtov, a to jednak z hľadiska kľúčových vitamínov a minerálov, ale aj živín a hormónov, ktoré môžu ovplyvňovať stav kože, nechtov a vlasov.
• Vhodné a prospešné pre ženy v akomkoľvek veku.

Odbornejšie informácie o vyšetrení

Teraz vám podrobne vysvetlíme, čo sa bude testovať a prečo:

Krvný obraz s diferenciálom

Pomôže pri zhodnotení celkového zdravotného stavu, môže pomôcť odhaliť anémiu (málokrvnosť), a tak aj zhoršené zásobovanie tkanív kyslíkom, stanoviť riziko infekcií, zápalov, porúch imunity alebo problémov so zrážanlivosťou krvi.

Glukóza

Glukóza je jednoduchý cukor a hlavný zdroj energie pre bunky. Jej koncentrácia v krvi (glykémia) sa udržiava v stabilnom rozmedzí nalačno aj po jedle. Hovorovo sa používa aj výraz cukor v krvi. Pri cukrovke (diabete mellitus) sa glukóza nemôže dostať do buniek a vtedy sa zvyšuje jej hladina v krvi.

Albumín

Albumín je bielkovina, ktorá tvorí najväčší podiel bielkovín v krvnej plazme. Albumín pomáha udržiavať tlak v cievach a tým tok krvi, viaže a transportuje voľné mastné kyseliny, ióny, bilirubín, žlčové kyseliny, vitamíny, hormóny a lieky v krvi. Podieľa sa aj na udržiavaní acidobázickej rovnováhy (pH) a antioxidačných procesoch. Tvorí sa v pečeni.

Celkové bielkoviny

Bielkoviny sú dôležitými stavebnými prvkami všetkých buniek a tkanív v tele. Pomáhajú udržiavať osmotický tlak v cievach a tým aj objem a tok krvi, viažu a transportujú v krvi voľné mastné kyseliny, ióny, bilirubín, žlčové kyseliny, vitamíny, hormóny, lieky. Vo forme enzýmov podporujú chemické reakcie. Podieľajú sa tiež na udržiavaní acidobázickej rovnováhy (pH), zrážaní krvi a antioxidačných procesoch. Ďalej zohrávajú dôležitú úlohu vo fungovaní imunitného systému. Miestom tvorby bielkovín je najmä pečeň.

LDL- cholesterol

LDL- cholesterol je cholesterol viazaný na LDL častice (lipoproteíny s nízkou hustotou). LDL sú častice, ktoré transportujú hlavnú časť cholesterolu z pečene do periférnych tkanív. Tvoria sa v pečeni ako VLDL (lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou), ktoré sa po uvoľnení triacylglycerolov menia na IDL (lipoproteíny so strednou hustotou) a LDL. Na povrchu sa nachádza apolipoproteín apo B-100. Hlavnou funkciou LDL je transportovať cholesterol do buniek, ktoré ho využívajú pri stavbe bunkových membrán tkanív a syntéze steroidných hormónov a vitamínu D. Jeho zvýšené hodnoty sú spojené z vývinom aterosklerózy a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. 

HDL- cholesterol

Adekvátna hladina HDL-cholesterolu je pre vaše zdravie dôležitá, pretože jeho úlohou je odvádzať prebytočný  cholesterol do pečene, ktorá ho metabolizuje a následne vylúči z tela. Nízky HDL cholesterol je rizikovým faktorom aterosklerózy. Odborníci stanovili minimálnu (nízku) hodnotu HDL-cholesterolu, pod ktorú ak klesne, zvyšuje sa kardiovaskulárne riziko. Hodnoty, ktoré sú spojené so zvýšením rizika kardiovaskulárnych chorôb sú v súčasnosti menej ako 1 mmol/l u mužov a menej ako 1,2 mmol/l u žien.  

Ľudia s prirodzene vyššou hladinou HDL cholesterolu majú nižšie riziko vzniku infarktu a mŕtvice. Novšie štúdie ale ukazujú,  že osoby s veľmi vysokou hladinou HDL cholesterolu majú vyššie riziko srdcových ochorení.  Väčšinou je geneticky podmienená.

Hladiny triacylglycerolov a cholesterolu

Hladiny triacylglycerolov a cholesterolu sú základné ukazovatele metabolizmu tukov. Ich hladina je závislá hlavne od fungovania metabolizmu ako celku ale aj od stravy a fyzickej aktivity. Ich zvýšené množstvo v sére (kvôli nesprávnej životospráve a/alebo metabolickej poruche) je významným rizikovým faktorom vývoja aterosklerózy a závažných kardiovaskulárnych ochorení. Cholesterol je súčasťou takmer každej bunky tela a v organizme plní viacero nenahraditeľných funkcií (napr. je východiskovou látkou pre tvorbu viacerých steroidných hormónov a vitamínu D, stavebnou zložkou bunkových membrán). Jeho množstvo v ľudskom tele je endogénneho (vytvorený v tele) aj exogénneho pôvodu (prijatý zvonka, potravou). Hladina celkového cholesterolu v  sére je súčtom jeho množstva viazaného vo všetkých lipoproteínových časticiach (transportéry tukov), väčšina je v sére viazaná na LDL (lipoproteíny s nízkou hustotou) a HDL (lipoproteíny s vysokou hustotou) častice. Cholesterol je súčasťou aterosklerotických plakov v cievach a zvýšené hladiny celkového cholesterolu sú spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych komplikácií. Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu alebo triacylglycerolov sa môžu vytvárať kožné útvary nazývané xantómy.

Sodík (Na)

Na - Sodík (Na+) je biogénny prvok a dôležitý elektrolyt, ktorý v ľudskom tele ako hlavný extracelulárny (mimo buniek) katión spoločne s ďalšími elektrolytmi zabezpečuje normálnu funkciu buniek, reguluje množstvo vody a udržiava acidobázickú rovnováhu. Význam sodíka je najmä v jeho úlohe pri udržiavaní rovnováhy medzi tekutinami a elektrolytmi v organizme. Je kľúčovým faktorom pri udržiavaní objemu extracelulárnej tekutiny. Hrá úlohu aj v regulácii krvného tlaku. Spolu s draslíkom (K+) tvoria základné minerály nevyhnutné pre fyziologické procesy v tele. Tvoria rovnovážny systém, ktorý riadi hospodárenie s vodou v tkanivách.

Draslík (K)

K - Draslík (K+) je biogénny prvok a dôležitý elektrolyt, najmä vo vnútri buniek, ktorý reguluje svalové kontrakcie (sťahy) a prenos nervových impulzov. Je hlavným vnútrobunkovým (intracelulárnym) katiónom a kľúčovým v regulácii rovnováhy vnútrobunkového prostredia. Spolu so sodíkom a chloridmi reguluje množstvo vody a udržiava acidobázickú rovnováhu.  Fyziologická koncentrácia draslíka v sére je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu a jej poruchy môžu viesť k závažným zdravotným problémom.

Vápnik (Ca)

Vápnik (kalcium, Ca) je minerál a základná stavebná zložka kostí a zubov.

Väčšina celkového vápnika v tele sa nachádza v kostiach a zuboch, len asi 1 % sa nachádza inde, najmä v tekutine mimo buniek (extracelulárnej). Vápnik v extracelulárnej tekutine je prítomný vo forme iónu (Ca2+), takto je biologicky aktívny a reguluje mnohé fyziologické procesy v tele. Vápnik má kľúčovú úlohu pri rôznych fyziologických procesoch, ako je svalová kontrakcia (sťahovanie svalov), prenos nervových impulzov, zrážanie krvi a aktivácia niektorých enzýmov. Regulácia koncentrácie vápnika v krvi je nevyhnutná pre udržanie rovnováhy vnútorného prostredia.

Horčík (Mg)

Horčík (magnézium, Mg) je esenciálny minerál, ktorý má nenahraditeľnú úlohu pri udržovaní rovnováhy vnútorného prostredia. Je dôležitý pre fungovanie mnohých enzýmov, ovplyvňuje množstvo fyziologických procesov vrátane metabolizmu vápnika a fosforu, tvorby bielkovín a nukleových kyselín a energetického metabolizmu. Horčík reguluje transport a aktivitu rôznych iónov, čím zabezpečuje normálnu elektrickú aktivitu nervov a svalov. Podporuje tvorbu energetickej zlúčeniny ATP (adenozíntrifosfát). Väčšina horčíka v tele sa nachádza v kostiach, ďalšia časť v svalových bunkách a mäkkých tkanivách a len asi 1% v extracelulárnej (mimo buniek) tekutine. Je to druhý najdôležitejší vnútrobunkový katión, hladina v krvi v normálnom rozmedzí nemusí vylučovať jeho celkový nedostatok v organizme.

Fosfor (P)

Fosfor (P) je dôležitý minerál, ktorý sa v tele nachádza prevažne vo forme fosfátov. Približne 85 % fosfátov sa nachádza v kostiach. V mäkkých tkanivách sa fosfáty nachádzajú hlavne vo vnútri buniek, kde sú viazané na rôzne organické zlúčeniny ako sú nukleové kyseliny a fosfolipidy v bunkových membránach. V krvi je fosfor väčšinou prítomný vo forme anorganických fosfátov. Fosfor je nevyhnutný pre mnoho fyziologických procesov v tele. Je kľúčovým prvkom pre tvorbu a uchovávanie energie, fosfáty sú súčasťou tzv. makroergických zlúčenín (napr. ATP – adenozíntrifosfát), ktoré sú rozhodujúce v energetickom metabolizme buniek. Reguluje metabolizmus a je nevyhnutný pre funkcie enzýmov a bunkových signálnych dráh. Okrem toho má dôležitú úlohu pri tvorbe a mineralizácii kostí a zubov a udržiavaní acidobázickej rovnováhy.  

Zinok (Zn)

Zinok (Zn) je esenciálny stopový prvok nevyhnutný pre fungovanie veľkého množstva enzýmov, ktoré sa podieľajú na rôznych metabolických procesoch v tele. K jeho hlavným funkciám patrí podpora tvorby bielkovín, hojenia rán, ochrana proti voľným radikálom (antioxidačné účinky), regulácia imunitného systému, podpora aktivity dôležitých enzýmov. Zinok je tiež nevyhnutný pre funkciu kože a správnu činnosť hormónov.

Nedostatok zinku sa môže prejaviť psychickými poruchami (apatia, depresia, zhoršená koncentrácia), tráviacimi problémami (zhoršená chuť do jedla, hnačka), kožnými problémami (ekzém, nehojace sa rany, vypadávanie vlasov), imunitnými poruchami.

Selén (Se)

Selén (Se) je esenciálny stopový prvok, ktorý má dôležitú úlohu v biologických procesoch, ovplyvňuje funkciu viacerých enzýmov, reguluje imunitné procesy. Je nevyhnutný pre niekoľko dôležitých telesných funkcií. Selén je dôležitý pri ochrane buniek pred poškodením oxidačným stresom, podporuje funkciu imunitného systému, najmä funkciu T-lymfocytov a ovplyvňuje tvorbu cytokínov. Podieľa sa na metabolizme hormónov štítnej žľazy a tvorbe spermií. Má ochranný účinok pred toxickým vplyvom niektorých kovov ako kadmium a ortuť. Je to esenciálny prvok, to znamená, že telo je závislé od jeho príjmu. U nás je obsah selénu v pôde nízky a nemusí sa v dostatočnej miere dostať do potravín.

Kyselina listová (Vitamín B9)

Kyselina listová (folát, vitamín B9 ) je vitamín rozpustný vo vode a je nevyhnutný pre rast buniek, syntézu DNA a tvorbu červených krviniek. Najčastejším prejavom nedostatku kyseliny listovej je megaloblastová anémia, ktorá vzniká v dôsledku poruchy syntézy DNA. Klinicky sa nedostatok kyseliny listovej môže prejavovať prasklinami a vredmi na sliznici ústnej dutiny, zápalom jazyka a hltana.

Vitamín D

Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Je dôležitý pre reguláciu metabolizmu vápnika a fosforu, čím zabezpečuje správnu mineralizáciu kostí. Okrem toho podporuje funkciu imunitného systému. Zdrojom vitamínu D v tele je jednak syntéza v koži pôsobením slnečného žiarenia, a tiež príjem zo stravy vo forme cholekalciferolu (vitamín D3) a ergokalciferolu (vitamín D2). Po vstupe do tela sa vitamín D metabolizuje najprv v pečeni na 25-hydroxyvitamín D (25-OH D), ktorý najlepšie odráža jeho zásoby v organizme. Druhá premena prebieha v obličkách, kde vzniká aktívna forma 1,25-dihydroxyvitamín D (1,25-OH D), známa aj ako kalcitriol, ktorá priamo reguluje vstrebávanie vápnika v čreve a ovplyvňuje metabolizmus kostí.

K hlavným príčinám nedostatku vitamínu D patria nedostatočný príjem zo stravy, nízke vystavenie slnečnému žiareniu, malabsorpčné ochorenia (poruchy vstrebávania v tráviacom trakte), ako sú celiakia, chronická pankreatitída a ochorenia pečene a obličiek. U starších ľudí je nedostatok vitamínu D častý aj v dôsledku poklesu počtu receptorov pre kalcitriol v cieľových tkanivách, cez ktoré vitamin D pôsobí.

Nízke hladiny vitamínu D sú spojené s vyšším rizikom infekcií, autoimunitných ochorení a kardiovaskulárnych problémov. Nedostatok vitamínu D sa tiež považuje za rizikový faktor pre rozvoj osteoporózy (rednutie kosti), osteomalácie (porucha mineralizácie kosti) a krivice u detí.

TSH - hormón stimulujúci štítnu žľazu

TSH (tyreotropín), hormón stimulujúci štítnu žľazu, je hormón produkovaný bunkami predného laloka podmozgovej žľazy (hypofýzy). Ovplyvňuje metabolizmus buniek štítnej žľazy a stimuluje tvorbu a sekréciu hormónov štítnej žľazy. Pri poruchách funkcie štítnej žľazy, zvýšenej (hypertyreóza) alebo zníženej (hypotyreóza), jeho hladina kompenzačne klesá alebo stúpa. Primárna porucha jeho tvorby a uvoľňovania môže tiež byť príčinou zvýšenej alebo zníženej funkcie štítnej žľazy. Medzi príznaky zníženej funkcie štítnej žľazy okrem iného patria únava, priberanie na hmotnosti, neznášanlivosť chladu, suchá, drsná a bledá pokožka, zápcha, vypadávanie vlasov, depresia, poruchy menštruácie.

fT4 (voľný sérový tyroxín- hormón štítnej žľazy)

fT4 (voľný T4) je voľný, neviazaný podiel hormónu s názvom tyroxín v krvi, ktorý produkuje štítna žľaza. Pomáha regulovať metabolizmus a zvyšuje metabolickú aktivitu buniek v tele. Je nevyhnutný pre normálny rast, vývoj a metabolizmus buniek. Medzi príznaky jeho nedostatku a teda zníženej funkcie štítnej žľazy patria únava, priberanie na hmotnosti, neznášanlivosť chladu, suchá, drsná a bledá pokožka, zápcha, vypadávanie vlasov, depresia, poruchy menštruácie.

Progesterón

Progesterón je ženský pohlavný steroidný hormón zo skupiny gestagénov, ktorý sa primárne produkuje vo vaječníkoch v luteálnej fáze cyklu (v žltom teliesku), v menšej miere v nadobličkách a počas tehotenstva aj v placente. Zohráva dôležitú úlohu pri regulácii menštruačného cyklu, príprave maternice na tehotenstvo a udržaní tehotenstva v raných štádiách. Hladiny sa menia počas jednotlivých fáz menštruačného cyklu aj tehotenstva menia a aj v priebehu dňa. Hodnotenie hladiny progesterónu v krvi pomáha lekárom získať prehľad o reprodukčnom zdraví a možných hormonálnych nerovnováhach. V koži stimuluje tvorbu kožného mazu, ktorý udržiava pokožku hydratovanú a tvorí prirodzenú ochrannú bariéru kože.

Estradiol

Estradiol je najdôležitejší ženský pohlavný hormón, patrí do skupiny estrogénov. Je produkovaný vaječníkmi. Je dôležitý pre dozrievanie folikulov, pri podpore ovulácie, príprave maternice na uhniezdenie vajíčka, vývoji sekundárnych pohlavných znakov a udržiavaní zdravia kostí a kože. Estrogény stimulujú tvorbu kolagénu a ďalších látok zodpovedných za elasticitu kože, zvyšujú hydratáciu kože, podporujú rast a obnovu vlasov. Jeho hladina v priebehu menštruačného cyklu výrazne kolíše, preto je dôležité uviesť pred vyšetrením deň cyklu.

Celkový testosterón

Celkový testosterón (TST). Testosterón je hlavný mužský pohlavný hormón, zástupca androgénov, steroidný hormón produkovaný u mužov v semenníkoch. U žien je produkovaný tiež, v malých množstvách vo vaječníkoch a kôre nadobličiek.

Testosterón sa vyskytuje v krvi v troch formách, viazaný slabou väzbou na bielkovinu albumín, pevne viazaný na bielkovinu globulín viažuci pohlavné hormóny (SHBG – sexual hormone binding globulin) a ako voľný testosterón. Parameter celkový testosterón vyjadruje celkové množstvo testosterónu v krvi, je súčtom všetkých troch foriem a je základným parametrom pre posúdenie tvorby testosterónu v organizme. Na základe jeho hodnoty, klinických prejavov a ďalších informácií môže byť v niektorých prípadoch potrebné doplniť stanovenie voľného testosterónu,  indexu voľných androgénov, prípadne iných hormónov.“

U muža je testosterón zodpovedný za vývoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, svalovej a kostnej hmoty, spôsob ukladania tuku, typické mužské ochlpenie, rast hrtana (a s tým spojenú zmenu hlasu), a kvalitu a množstvo spermií. Vekom sa jeho hladina v krvi znižuje.

U žien jeho nízka koncentrácia podporuje hormonálnu rovnováhu, avšak jeho nadbytok môže viesť k poruchám, ako hirzutizmus (ochlpenie mužského typu u žien, nadmerné a zhrubnuté ochlpenie na miestach, kde sa pokladá za typicky mužské), akné, seborea (mastné šupiny a začervenanie najmä pokožky vo vlasatej časti hlavy, na tvári, ale aj na iných častiach tela), difúzna alopécia (plešivosť).

Koenzým Q10

Koenzým Q10 (CoQ10) je látka patriaca do skupiny ubichinónov, je nevyhnutný kofaktor mitochondriálneho dýchacieho reťazca a pôsobí ako antioxidant. Funkčne sa podobá vitamínom a nachádza sa vo všetkých bunkách, ktoré majú mitochondrie. Ovplyvňuje premenu energie z potravy do chemickej energie ATP, ktorú organizmus využíva. Tvorba CoQ10 si vyžaduje dostatok vitamínu B6. Zohráva úlohu pri rôznych chorobných procesoch, vrátane Parkinsonovej choroby, cukrovky a Alzheimerovej choroby, starnutí a oxidačnom strese, pri liečbe statínmi. Je príjmaný v potrave aj produkovaný v tele, s vekom jeho produkcia v tele klesá.