Nechty, vlasy, pleť PLUS

Zdravá pleť, vlasy a nechty pridávajú žene na dobrom pocite zo samej seba. Navyše kožka je jedným z najlepších ukazovateľov celkového zdravia. Za zhoršenou kvalitou kože, vlasov a nechtov sa môže skrývať množstvo iných zdravotných porúch. Zistite, či vášmu telu niečo chýba, alebo vám cez kožné problémy signalizuje nejaké vážnejšie ochorenie.

Teraz vám podrobne vysvetlíme, čo sa bude testovať a prečo:

Krvný obraz

Krvný obraz (KO s diferenciálom) stanoví počet bielych a červených krviniek, množstvo červeného krvného farbiva (tzv. hemoglobínu), krvných doštičiek a mnohých ďalších s nimi súvisiacich parametrov. Môže pomôcť odhaliť málokrvnosť (anémiu), dehydratáciu, infekciu či poruchu imunitného systému a vysloviť podozrenie na poruchy zrážania krvi a riziko vzniku krvných zrazenín. Poruchy výživy spôsobené nevhodným zložením konzumovanej stravy môžu viesť k chýbaniu dôležitých prvkov a vitamínov potrebných pre krvotvorbu..

Zinok

Zinok (Zn) je esenciálny stopový prvok nevyhnutný pre fungovanie veľkého množstva enzýmov, ktoré sa podieľajú na rôznych metabolických procesoch v tele. K jeho hlavným funkciám patrí podpora tvorby bielkovín, hojenia rán, ochrana proti voľným radikálom (antioxidačné účinky), regulácia imunitného systému, podpora aktivity dôležitých enzýmov. Zinok je tiež nevyhnutný pre funkciu kože a správnu činnosť hormónov.

Nedostatok zinku sa môže prejaviť psychickými poruchami (apatia, depresia, zhoršená koncentrácia), tráviacimi problémami (zhoršená chuť do jedla, hnačka), kožnými problémami (ekzém, nehojace sa rany, vypadávanie vlasov), imunitnými poruchami.

Sodík

Na - Sodík (Na+) je biogénny prvok a dôležitý elektrolyt, ktorý v ľudskom tele ako hlavný extracelulárny (mimo buniek) katión spoločne s ďalšími elektrolytmi zabezpečuje normálnu funkciu buniek, reguluje množstvo vody a udržiava acidobázickú rovnováhu. Význam sodíka je najmä v jeho úlohe pri udržiavaní rovnováhy medzi tekutinami a elektrolytmi v organizme. Je kľúčovým faktorom pri udržiavaní objemu extracelulárnej tekutiny. Hrá úlohu aj v regulácii krvného tlaku. Spolu s draslíkom (K+) tvoria základné minerály nevyhnutné pre fyziologické procesy v tele. Tvoria rovnovážny systém, ktorý riadi hospodárenie s vodou v tkanivách.

Draslík

K - Draslík (K+) je biogénny prvok a dôležitý elektrolyt, najmä vo vnútri buniek, ktorý reguluje svalové kontrakcie (sťahy) a prenos nervových impulzov. Je hlavným vnútrobunkovým (intracelulárnym) katiónom a kľúčovým v regulácii rovnováhy vnútrobunkového prostredia. Spolu so sodíkom a chloridmi reguluje množstvo vody a udržiava acidobázickú rovnováhu.  Fyziologická koncentrácia draslíka v sére je nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu a jej poruchy môžu viesť k závažným zdravotným problémom.

Vápnik

Vápnik (kalcium, Ca) je minerál a základná stavebná zložka kostí a zubov.

Väčšina celkového vápnika v tele sa nachádza v kostiach a zuboch, len asi 1 % sa nachádza inde, najmä v tekutine mimo buniek (extracelulárnej). Vápnik v extracelulárnej tekutine je prítomný vo forme iónu (Ca2+), takto je biologicky aktívny a reguluje mnohé fyziologické procesy v tele. Vápnik má kľúčovú úlohu pri rôznych fyziologických procesoch, ako je svalová kontrakcia (sťahovanie svalov), prenos nervových impulzov, zrážanie krvi a aktivácia niektorých enzýmov. Regulácia koncentrácie vápnika v krvi je nevyhnutná pre udržanie rovnováhy vnútorného prostredia.

Horčík

Horčík (magnézium, Mg) je esenciálny minerál, ktorý má nenahraditeľnú úlohu pri udržovaní rovnováhy vnútorného prostredia. Je dôležitý pre fungovanie mnohých enzýmov, ovplyvňuje množstvo fyziologických procesov vrátane metabolizmu vápnika a fosforu, tvorby bielkovín a nukleových kyselín a energetického metabolizmu. Horčík reguluje transport a aktivitu rôznych iónov, čím zabezpečuje normálnu elektrickú aktivitu nervov a svalov. Podporuje tvorbu energetickej zlúčeniny ATP (adenozíntrifosfát). Väčšina horčíka v tele sa nachádza v kostiach, ďalšia časť v svalových bunkách a mäkkých tkanivách a len asi 1% v extracelulárnej (mimo buniek) tekutine. Je to druhý najdôležitejší vnútrobunkový katión, hladina v krvi v normálnom rozmedzí nemusí vylučovať jeho celkový nedostatok v organizme.

Fosfor

Fosfor (P) je dôležitý minerál, ktorý sa v tele nachádza prevažne vo forme fosfátov. Približne 85 % fosfátov sa nachádza v kostiach. V mäkkých tkanivách sa fosfáty nachádzajú hlavne vo vnútri buniek, kde sú viazané na rôzne organické zlúčeniny ako sú nukleové kyseliny a fosfolipidy v bunkových membránach. V krvi je fosfor väčšinou prítomný vo forme anorganických fosfátov. Fosfor je nevyhnutný pre mnoho fyziologických procesov v tele. Je kľúčovým prvkom pre tvorbu a uchovávanie energie, fosfáty sú súčasťou tzv. makroergických zlúčenín (napr. ATP – adenozíntrifosfát), ktoré sú rozhodujúce v energetickom metabolizme buniek. Reguluje metabolizmus a je nevyhnutný pre funkcie enzýmov a bunkových signálnych dráh. Okrem toho má dôležitú úlohu pri tvorbe a mineralizácii kostí a zubov a udržiavaní acidobázickej rovnováhy.  

Selén

Selén (Se) je esenciálny stopový prvok, ktorý má dôležitú úlohu v biologických procesoch, ovplyvňuje funkciu viacerých enzýmov, reguluje imunitné procesy. Je nevyhnutný pre niekoľko dôležitých telesných funkcií. Selén je dôležitý pri ochrane buniek pred poškodením oxidačným stresom, podporuje funkciu imunitného systému, najmä funkciu T-lymfocytov a ovplyvňuje tvorbu cytokínov. Podieľa sa na metabolizme hormónov štítnej žľazy a tvorbe spermií. Má ochranný účinok pred toxickým vplyvom niektorých kovov ako kadmium a ortuť. Je to esenciálny prvok, to znamená, že telo je závislé od jeho príjmu. U nás je obsah selénu v pôde nízky a nemusí sa v dostatočnej miere dostať do potravín.

TSH

TSH (tyreotropín), hormón stimulujúci štítnu žľazu, je hormón produkovaný bunkami predného laloka podmozgovej žľazy (hypofýzy). Ovplyvňuje metabolizmus buniek štítnej žľazy a stimuluje tvorbu a sekréciu hormónov štítnej žľazy. Pri poruchách funkcie štítnej žľazy, zvýšenej (hypertyreóza) alebo zníženej (hypotyreóza), jeho hladina kompenzačne klesá alebo stúpa. Primárna porucha jeho tvorby a uvoľňovania môže tiež byť príčinou zvýšenej alebo zníženej funkcie štítnej žľazy. Medzi príznaky zníženej funkcie štítnej žľazy okrem iného patria únava, priberanie na hmotnosti, neznášanlivosť chladu, suchá, drsná a bledá pokožka, zápcha, vypadávanie vlasov, depresia, poruchy menštruácie.

fT4

fT4 (voľný T4) je voľný, neviazaný podiel hormónu s názvom tyroxín v krvi, ktorý produkuje štítna žľaza. Pomáha regulovať metabolizmus a zvyšuje metabolickú aktivitu buniek v tele. Je nevyhnutný pre normálny rast, vývoj a metabolizmus buniek. Medzi príznaky jeho nedostatku a teda zníženej funkcie štítnej žľazy patria únava, priberanie na hmotnosti, neznášanlivosť chladu, suchá, drsná a bledá pokožka, zápcha, vypadávanie vlasov, depresia, poruchy menštruácie.

Vitamín D

Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Je dôležitý pre reguláciu metabolizmu vápnika a fosforu, čím zabezpečuje správnu mineralizáciu kostí. Okrem toho podporuje funkciu imunitného systému. Zdrojom vitamínu D v tele je jednak syntéza v koži pôsobením slnečného žiarenia, a tiež príjem zo stravy vo forme cholekalciferolu (vitamín D3) a ergokalciferolu (vitamín D2). Po vstupe do tela sa vitamín D metabolizuje najprv v pečeni na 25-hydroxyvitamín D (25-OH D), ktorý najlepšie odráža jeho zásoby v organizme. Druhá premena prebieha v obličkách, kde vzniká aktívna forma 1,25-dihydroxyvitamín D (1,25-OH D), známa aj ako kalcitriol, ktorá priamo reguluje vstrebávanie vápnika v čreve a ovplyvňuje metabolizmus kostí.

K hlavným príčinám nedostatku vitamínu D patria nedostatočný príjem zo stravy, nízke vystavenie slnečnému žiareniu, malabsorpčné ochorenia (poruchy vstrebávania v tráviacom trakte), ako sú celiakia, chronická pankreatitída a ochorenia pečene a obličiek. U starších ľudí je nedostatok vitamínu D častý aj v dôsledku poklesu počtu receptorov pre kalcitriol v cieľových tkanivách, cez ktoré vitamin D pôsobí.

Nízke hladiny vitamínu D sú spojené s vyšším rizikom infekcií, autoimunitných ochorení a kardiovaskulárnych problémov. Nedostatok vitamínu D sa tiež považuje za rizikový faktor pre rozvoj osteoporózy (rednutie kosti), osteomalácie (porucha mineralizácie kosti) a krivice u detí.

Kyselina listová

Kyselina listová (folát, vitamín B9 ) je vitamín rozpustný vo vode a je nevyhnutný pre rast buniek, syntézu DNA a tvorbu červených krviniek. Najčastejším prejavom nedostatku kyseliny listovej je megaloblastová anémia, ktorá vzniká v dôsledku poruchy syntézy DNA. Klinicky sa nedostatok kyseliny listovej môže prejavovať prasklinami a vredmi na sliznici ústnej dutiny, zápalom jazyka a hltana.

Koenzým Q10

Koenzým Q10 (CoQ10) je látka patriaca do skupiny ubichinónov, je nevyhnutný kofaktor mitochondriálneho dýchacieho reťazca a pôsobí ako antioxidant. Funkčne sa podobá vitamínom a nachádza sa vo všetkých bunkách, ktoré majú mitochondrie. Ovplyvňuje premenu energie z potravy do chemickej energie ATP, ktorú organizmus využíva. Tvorba CoQ10 si vyžaduje dostatok vitamínu B6. Zohráva úlohu pri rôznych chorobných procesoch, vrátane Parkinsonovej choroby, cukrovky a Alzheimerovej choroby, starnutí a oxidačnom strese, pri liečbe statínmi. Je príjmaný v potrave aj produkovaný v tele, s vekom jeho produkcia v tele klesá.

Bielkoviny

Bielkoviny sú dôležitými stavebnými prvkami všetkých buniek a tkanív v tele. Pomáhajú udržiavať osmotický tlak v cievach a tým aj objem a tok krvi, viažu a transportujú v krvi voľné mastné kyseliny, ióny, bilirubín, žlčové kyseliny, vitamíny, hormóny, lieky. Vo forme enzýmov podporujú chemické reakcie. Podieľajú sa tiež na udržiavaní acidobázickej rovnováhy (pH), zrážaní krvi a antioxidačných procesoch. Ďalej zohrávajú dôležitú úlohu vo fungovaní imunitného systému. Miestom tvorby bielkovín je najmä pečeň.

Albumín

Albumín je bielkovina, ktorá tvorí najväčší podiel bielkovín v krvnej plazme. Albumín pomáha udržiavať tlak v cievach a tým tok krvi, viaže a transportuje voľné mastné kyseliny, ióny, bilirubín, žlčové kyseliny, vitamíny, hormóny a lieky v krvi. Podieľa sa aj na udržiavaní acidobázickej rovnováhy (pH) a antioxidačných procesoch. Tvorí sa v pečeni.

Hladiny triacylglycerolov a cholesterolu

Hladiny triacylglycerolov a cholesterolu sú základné ukazovatele metabolizmu tukov. Ich hladina je závislá hlavne od fungovania metabolizmu ako celku ale aj od stravy a fyzickej aktivity. Ich zvýšené množstvo v sére (kvôli nesprávnej životospráve a/alebo metabolickej poruche) je významným rizikovým faktorom vývoja aterosklerózy a závažných kardiovaskulárnych ochorení. Cholesterol je súčasťou takmer každej bunky tela a v organizme plní viacero nenahraditeľných funkcií (napr. je východiskovou látkou pre tvorbu viacerých steroidných hormónov a vitamínu D, stavebnou zložkou bunkových membrán). Jeho množstvo v ľudskom tele je endogénneho (vytvorený v tele) aj exogénneho pôvodu (prijatý zvonka, potravou). Hladina celkového cholesterolu v  sére je súčtom jeho množstva viazaného vo všetkých lipoproteínových časticiach (transportéry tukov), väčšina je v sére viazaná na LDL (lipoproteíny s nízkou hustotou) a HDL (lipoproteíny s vysokou hustotou) častice. Cholesterol je súčasťou aterosklerotických plakov v cievach a zvýšené hladiny celkového cholesterolu sú spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych komplikácií. Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu alebo triacylglycerolov sa môžu vytvárať kožné útvary nazývané xantómy.

HDL cholesterol

Adekvátna hladina HDL-cholesterolu je pre vaše zdravie dôležitá, pretože jeho úlohou je odvádzať prebytočný  cholesterol do pečene, ktorá ho metabolizuje a následne vylúči z tela. Nízky HDL cholesterol je rizikovým faktorom aterosklerózy. Odborníci stanovili minimálnu (nízku) hodnotu HDL-cholesterolu, pod ktorú ak klesne, zvyšuje sa kardiovaskulárne riziko. Hodnoty, ktoré sú spojené so zvýšením rizika kardiovaskulárnych chorôb sú v súčasnosti menej ako 1 mmol/l u mužov a menej ako 1,2 mmol/l u žien.  

Ľudia s prirodzene vyššou hladinou HDL cholesterolu majú nižšie riziko vzniku infarktu a mŕtvice. Novšie štúdie ale ukazujú,  že osoby s veľmi vysokou hladinou HDL cholesterolu majú vyššie riziko srdcových ochorení.  Väčšinou je geneticky podmienená.

LDL cholesterol

LDL- cholesterol je cholesterol viazaný na LDL častice (lipoproteíny s nízkou hustotou). LDL sú častice, ktoré transportujú hlavnú časť cholesterolu z pečene do periférnych tkanív. Tvoria sa v pečeni ako VLDL (lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou), ktoré sa po uvoľnení triacylglycerolov menia na IDL (lipoproteíny so strednou hustotou) a LDL. Na povrchu sa nachádza apolipoproteín apo B-100. Hlavnou funkciou LDL je transportovať cholesterol do buniek, ktoré ho využívajú pri stavbe bunkových membrán tkanív a syntéze steroidných hormónov a vitamínu D. Jeho zvýšené hodnoty sú spojené z vývinom aterosklerózy a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. 

Glukóza

Glukóza je jednoduchý cukor a hlavný zdroj energie pre bunky. Jej koncentrácia v krvi (glykémia) sa udržiava v stabilnom rozmedzí nalačno aj po jedle. Hovorovo sa používa aj výraz cukor v krvi. Pri cukrovke (diabete mellitus) sa glukóza nemôže dostať do buniek a vtedy sa zvyšuje jej hladina v krvi.

Estradiol

Estradiol je najdôležitejší ženský pohlavný hormón, patrí do skupiny estrogénov. Je produkovaný vaječníkmi. Je dôležitý pre dozrievanie folikulov, pri podpore ovulácie, príprave maternice na uhniezdenie vajíčka, vývoji sekundárnych pohlavných znakov a udržiavaní zdravia kostí a kože. Estrogény stimulujú tvorbu kolagénu a ďalších látok zodpovedných za elasticitu kože, zvyšujú hydratáciu kože, podporujú rast a obnovu vlasov. Jeho hladina v priebehu menštruačného cyklu výrazne kolíše, preto je dôležité uviesť pred vyšetrením deň cyklu.

Progesterón

Progesterón je ženský pohlavný steroidný hormón zo skupiny gestagénov, ktorý sa primárne produkuje vo vaječníkoch v luteálnej fáze cyklu (v žltom teliesku), v menšej miere v nadobličkách a počas tehotenstva aj v placente. Zohráva dôležitú úlohu pri regulácii menštruačného cyklu, príprave maternice na tehotenstvo a udržaní tehotenstva v raných štádiách. Hladiny sa menia počas jednotlivých fáz menštruačného cyklu aj tehotenstva menia a aj v priebehu dňa. Hodnotenie hladiny progesterónu v krvi pomáha lekárom získať prehľad o reprodukčnom zdraví a možných hormonálnych nerovnováhach. V koži stimuluje tvorbu kožného mazu, ktorý udržiava pokožku hydratovanú a tvorí prirodzenú ochrannú bariéru kože.

Celkový testosterón

Celkový testosterón (TST). Testosterón je hlavný mužský pohlavný hormón, zástupca androgénov, steroidný hormón produkovaný u mužov v semenníkoch. U žien je produkovaný tiež, v malých množstvách vo vaječníkoch a kôre nadobličiek.

Testosterón sa vyskytuje v krvi v troch formách, viazaný slabou väzbou na bielkovinu albumín, pevne viazaný na bielkovinu globulín viažuci pohlavné hormóny (SHBG – sexual hormone binding globulin) a ako voľný testosterón. Parameter celkový testosterón vyjadruje celkové množstvo testosterónu v krvi, je súčtom všetkých troch foriem a je základným parametrom pre posúdenie tvorby testosterónu v organizme. Na základe jeho hodnoty, klinických prejavov a ďalších informácií môže byť v niektorých prípadoch potrebné doplniť stanovenie voľného testosterónu,  indexu voľných androgénov, prípadne iných hormónov.“

U muža je testosterón zodpovedný za vývoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, svalovej a kostnej hmoty, spôsob ukladania tuku, typické mužské ochlpenie, rast hrtana (a s tým spojenú zmenu hlasu), a kvalitu a množstvo spermií. Vekom sa jeho hladina v krvi znižuje.

U žien jeho nízka koncentrácia podporuje hormonálnu rovnováhu, avšak jeho nadbytok môže viesť k poruchám, ako hirzutizmus (ochlpenie mužského typu u žien, nadmerné a zhrubnuté ochlpenie na miestach, kde sa pokladá za typicky mužské), akné, seborea (mastné šupiny a začervenanie najmä pokožky vo vlasatej časti hlavy, na tvári, ale aj na iných častiach tela), difúzna alopécia (plešivosť).

Pacientom/klientom s klinickými príznakmi ochorenia (teplota, kašeľ, príznaky infekcie dýchacích ciest atď.) neodporúčame podstúpiť tento test.

Pred vstupom do ambulancií/odberových miest odporúčame vykonať dezinfekciu rúk.

Odporúča sa po dobu minimálne 8 hodín nič nejesť a nepiť, s výnimkou vody.  Nedodržanie tohto obmedzenia pred testovaním môže ovplyvniť výsledok testu. Ak v súčasnosti užívate nejaké lieky, konzultujte so svojim lekárom, či by ste mali pokračovať v ich užívaní pred samotným testovaním.

PRÍPRAVA NA ODBER KRVI

Odporúčaný čas odberu krvi je medzi 7.00 a 9.00 hodinou ráno, aby sa získali porovnateľné výsledky z rôznych odberov krvi. Na posúdenie číselného výsledku testu sa používajú tzv. referenčné intervaly, ktoré sú založené na ranných odberoch nalačno a používajú sa na porovnanie populácie. Tento časový interval sa odporúča aj vzhľadom na biologické cykly, ktoré prirodzene prebiehajú v tele.

VŠEOBECNÉ POKYNY PRED ODBEROM VZORKY

• Na testovacie pracovisko je potrebné prísť skôr, aby ste si mohli v čakárni približne 20 minút oddýchnuť a relatívne uvoľniť telo a myseľ.

• Neodporúča sa odoberať krv pred odberom.

• Na samotný odber je potrebné prísť nalačno, v prípade odberov v neskoršom čase počas dňa aspoň tri hodiny nalačno. Doma je vhodné vypiť dostatočné množstvo čistej vody (aspoň do pol litra) – je to dôležité pre úspešný odber krvi. Minerálna voda, džús, káva a čaj sa neodporúčajú.

Bylinky obsiahnuté v čaji môžu obsahovať látky ovplyvňujúce krvný obraz. Káva a čierny čaj zvyšujú produkciu žalúdočnej kyseliny a uvoľňujú inzulín z pankreasu, čím ovplyvňujú metabolizmus glukózy. Keďže všetko v tele je vzájomne prepojené, môžu ovplyvniť ďalšie testy. Ďalším extrémom je, keď vášmu telu dochádzajú tekutiny. V tomto prípade sa zvyšuje počet červených krviniek, hladina proteínov a lipidov viazaných na proteíny a môže sa zvýšiť aj hladina močoviny v krvi. Preto sa odporúča piť čistú vodu hneď po prebudení.

Vo všeobecnosti sa odporúča:

• okolo 18. hodiny jesť len ľahké jedlá, nejesť mastné jedlá (syr, maslo, smotanu, mäso, údené mäso, slaninu) a sladké jedlá,

• hladovať 10 – 12 hodín (Pozor: neodporúča sa hladovať viac ako 16 hodín!), v prípade neskoršieho odberu (po 9:30 h) sú povolené ľahšie raňajky, najneskôr 3 hodiny pred odberom,

• piť nealkoholické nápoje a nápoje bez cukru v zvyčajnom množstve, v prípade dospelých klientov 24 hodín pred odberom krvi (alkohol v krvi mení hladinu lipidov, znižuje sa hladina glukózy, zvyšuje sa hladina kyseliny močovej a do krvi sa uvoľňujú pečeňové enzýmy),

• večer užívať len predpísané lieky,

• vyhýbať sa zvýšenej fyzickej aktivite a silovému a vytrvalostnému cvičeniu deň pred odberom krvi (Počas fyzickej aktivity sa môžu zmeniť hladiny lipidov, glukózy, niektorých enzýmov v krvi a ďalšie parametre. Obnovenie normálnych hodnôt na zachovanie presnosti laboratórnych výsledkov môže trvať dlhšie v závislosti od trvania cvičenia, vašej fyzickej zdatnosti vo všeobecnosti a iných faktorov. Odporúčame zachovať bežnú dennú fyzickú aktivitu, ako sú ľahký strečing, krátka jazda na bicykli do práce, práca na záhrade atď.),

• vyhýbať sa psychickému stresu, ktorý zvyšuje hladinu glukózy v krvi a spôsobuje uvoľňovanie najmä stresových hormónov,

• vyhýbať sa fajčeniu aspoň 6 hodín pred odberom krvi, pretože zvyšuje hladinu karbonylhemoglobínu, ktorý vzniká reakciou krvného farbiva s oxidom uhoľnatým, a mení priepustnosť a elasticitu ciev, čo ovplyvňuje pomery krvných analytov,

• najmenej 6 hodín pred odberom krvi nežuť žuvačku, pretože to môže ovplyvniť hladinu glukózy a enzýmov,

• nepodstupovať stresujúce diagnostické alebo terapeutické zákroky najmenej 24 hodín pred odberom krvi.

Ak si niektoré z vami vybraných vyšetrení vyžaduje špeciálnu prípravu, budete o tom informovaní e-mailom s priloženou objednávkou a pokynmi na odber krvi. Tieto špecifické pokyny majú prednosť pred všeobecnými odporúčaniami na prípravu.

LIEKY

Odporúča sa, aby sa krv odobrala pred plánovanými dávkami liekov. Ak nie je možné užiť liek neskôr, mali by ste o tom informovať zdravotnú sestru počas odberu krvi a uviesť, aký liek ste užili.

• Ráno užite lieky predpísané lekárom alebo si ich prineste so sebou, aby ste ich mohli užiť po odbere krvi (lieky na štítnu žľazu, lieky proti vysokému tlaku, lieky na riedenie krvi, antikoncepciu atď.) V prípade neskoršieho odberu (po 9:30 h) môžete predpísaný liek užiť ráno.

• Aspoň tri (3) dni pred odberom krvi neužívajte železo, vitamíny, výživové doplnky alebo iné doplnky vrátane homeopatík.

ŠPECIFICKÉ SITUÁCIE

Aby ste dostali vhodné odpovede na svoje otázky týkajúce sa laboratórnych testov, je dôležité, aby ste pred vyšetrením krvi presne informovali zdravotnú sestru u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nasledujúcich skutočnostiach:

• pravidelne užívané lieky a výživové doplnky (ideálne je, ak sa na miesto odberu krvi dostavíte s písomným zoznamom),

• infekčné ochorenia, ktorými trpíte (napr. HIV, hepatitída, mononukleóza...),

• kontakt s infikovanou osobou alebo prítomnosť v infekčnom prostredí,

• ak ste počas posledných 5 dní dostali infúziu, uveďte, do ktorej končatiny,

• intramuskulárne injekcie počas 3 dní pred dátumom odberu krvi,

• dlhodobá imobilizácia, strata schopnosti pohybu,

• aktivity vo vyšších nadmorských výškach,

• alergia na bežné náplasti,

• ak sa pri pohľade na krv alebo ihly necítite dobre, upozornite na to aj náš personál, ktorý sa zaoberá odberom krvi.

INÉ FAKTORY

Upozorňujeme, že dlhodobé užívanie liekov alebo iné dôležité faktory môžu ovplyvniť hodnoty namerané vybranými testami. Viac informácií nájdete v opise konkrétneho testu. Ak chcete získať objektívne výsledky testov, venujte čas správnej príprave na odber krvi.