Časté močenie, na ktorého začatie dlho čakáte a aj tak je slabé a pomalé – poznáte príznaky zväčšenej prostaty. Ktoré sú ďalšie?

Odborný termín pre zväčšenie prostaty znie benígna hyperplázia prostaty (BHP) a označuje nezhubné bujnenie (= hyperpláziu) prostatického tkaniva. Tá môže viesť k rozvoju symptómov v dolných močových cestách (2). Čím sú muži starší, tým vyššie je u nich riziko zväčšenia prostaty; podľa mnohých štúdií hrozí „50 až 60 % mužov starším ako 60 rokov a 80 až 90 % mužov starším ako 70 rokov”. (2) (3) Hyperplázia prostaty môže dosiahnuť taký stupeň, že utlačuje močovú trubicu, čo môže viesť (okrem iného) k rozvoju infekcie pre neúplné vyprázdňovanie močového mechúra (4).

Príznaky zväčšenej prostaty vždy súvisia s problémami s močovým ústrojenstvom

Benígna hyperplázia znamená nezhubné zväčšenie prostaty. Dochádza pri nej k premnoženiu buniek v časti prostaty, ktorá obklopuje močovú trubicu, čo môže viesť k jej stlačeniu a následne sťaženému močeniu (4). Príznaky sa však neobjavujú u všetkých mužov s benígnou hyperpláziou a neexistuje priama úmernosť medzi stupňom zväčšenia a vývojom symptómov.

Príznaky benígnej hyperplázie prostaty zahŕňajú:

• častá a nutkavá potreba močenia, predovšetkým v noci, ktorú možno oddialiť len s veľkými ťažkosťami; väčšinou však dochádza k úniku moču (5),
• na začatie močenia sa čaká neúmerne dlho a aj potom je prúd moču slabý a pomalý (5),
• neúplné vyprázdnenie močového mechúra; krátko po opustení toalety sa znovu ozve potreba močiť, pocit neúplného vyprázdnenia mechúra (5),
• bolesť v podbrušku.
  

Komplikácie BHP

• v prípade neliečeného stavu riziko opakovaných infekcií obličiek, poškodenie až zlyhanie obličiek (5),
• vývoj inkontinencie, moč trvalo v malých množstvách odteká,
• v krajnom prípade sa prostata zväčší natoľko, že sa močenie zastaví alebo moč odchádza po kvapkách (5),
• akútna retencia moču, keď sa močový mechúr pri močení nevyprázdni vôbec, spojená so silnými bolesťami a preplnením močového mechúra.

Neliečené ochorenie môže viesť k rozvoju chronickej retencie moču s vysokým tlakom na mechúr (potenciálne život ohrozujúci stav). Dlhodobé ochorenie môže viesť aj k trvalým zmenám svaloviny močového mechúra a deformácii jeho vývodu (6).

Rizikové faktory rozvoja benígnej hyperplázie prostaty – pozor na cukrovku, obezitu alebo metabolický syndróm

K vzniku benígnej hyperplázie prostaty prispievajú najrôznejšie rizikové faktory. Niektoré nie sú ovplyvniteľné, to je predovšetkým vek, ktorý je najsilnejším rizikovým faktorom BHP.

Významnú úlohu hrajú aj dedičné predispozície, z tých ovplyvniteľných patrí medzi najčastejšie napríklad cukrovka, obezita alebo metabolický syndróm (2) (7). K rizikovým faktorom BHP sa ďalej radí aj opakovaný lokalizovaný zápal prostaty. Užívanie antidiabetických liekov, najmä inzulínu, môže zvyšovať riziko rozvoja BHP a operácie prostaty pre BHP (8).

Má na zväčšenie prostaty vplyv stravovanie a životný štýl?

Vplyv životného štýlu a stravovania je tiež dlhodobo sledovaný, ale pre mnohé potraviny a výživové látky sú výsledky kontroverzné.

1. Z niektorých štúdií totiž vyplynulo, že diéta s vysokým obsahom kalórií, škrobu a červeného mäsa môže zvyšovať riziko BHP, naopak, diéta s nižšou kalorickou hodnotou, vyšším obsahom polynenasýtených tukov a nižším obsahom nasýtených tukov, zeleniny, ovocia, vitamínu A a vitamínu D ho môže potenciálne znížiť. (9)
2. Zinok a vitamín C boli v rôznych štúdiách spojené so zvýšeným aj zníženým rizikom BHP. Je to však sporné, iné štúdie, naopak, nezistili žiadne spojenie medzi stravou a rizikom vzniku zväčšenia prostaty. (9)
3. Podobne je to aj s alkoholom a fajčením. Existujú štúdie, ktoré opisujú zvýšenie rizika BHP pri nižšej konzumácii alkoholu, ale nie pri vyššej. Niektoré štúdie, naopak, opisujú nižšie riziko BHP, ale vyššie riziko príznakov porúch funkcie dolných močových ciest. S fajčením je to obdobne, niektoré štúdie pozorovali vyššie riziko BHP, iné, naopak, nižšie riziko, a podľa ďalších neexistuje žiadna asociácia medzi fajčením a rizikom vzniku BHP (9).

Jedným zo zásadných rizikových faktorov je genetická predispozícia. V jednej štúdii príbuzní prvého stupňa mužov, ktorí podstúpili odstránenie prostaty pre BHP, mali štvornásobne vyššie riziko rozvoja BHP v porovnaní s kontrolou, bratia šesťnásobne (10), to isté platí pre jednovaječné dvojčatá (11).

Mechanizmus vplyvu obezity na BHP nie je dosiaľ uspokojivo objasnený, predpokladá sa však, že je multifaktoriálny, pretože obezita tvorí jeden z aspektov metabolického syndrómu. Odborníci diskutujú o možnej zvýšenej hladine systémového zápalu alebo vyššej hladine estrogénov (12).

Metabolický syndróm je súbor zdravotných problémov zahŕňajúci vysoký krvný tlak, zlé spracovanie glukózy a lipidov v krvi. Výskumy ukázali, že u obéznych ľudí s týmto syndrómom sa prostata zväčšuje oveľa častejšie (13). Podobne to platí aj pre mužov, ktorí majú dlhodobo vysokú hladinu cukru v krvi (= zvýšená hladina glykovaného hemoglobínu (Hba1c) je spojená s vyšším rizikom príznaku infekcie dolných močových ciest (8)).

V diagnostike má nezastupiteľnú úlohu laboratórne vyšetrenie z moču a krvi

Diagnostika sa pri príznakoch v dolných močových cestách opiera o dôkladnú anamnézu, predovšetkým o detailný opis problémov s močením. K „domácemu” vyhodnoteniu problémov odporúčajú experti z IKEM vyplnenie tzv. medzinárodného testu prostatických príznakov (I-PSS). Návštevu lekára rozhodne neodkladajte, ak objavíte v moči krv, zaznamenáte bolesti v podbrušku, neudržíte moč alebo prestanete močiť úplne (14).

Vyšetrenie prostaty cez konečník – per rectum – patrí k základným vyšetreniam muža vo veku nad 40 rokov s príznakmi infekcie dolných močových ciest. Z laboratórnych vyšetrení je u pacienta s ťažkosťami s močením základom mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu. Môže byť nápomocné pri odhalení infekcie obličiek a močových ciest, prítomnosti krvi v moči, ktorá nie je viditeľná voľným okom, alebo cukrovky (glukóza v moči).

V krvi môžu hodnoty kreatinínu a močoviny odhaliť poruchy funkcie obličiek a hodnoty glukózy a glykovaného hemoglobínu (Hba1c) cukrovku, ktorá je považovaná za rizikový faktor BHP. Pri diagnostike BHP je okrem iného potrebné vylúčiť ďalšie príčiny ťažkostí a zväčšenia prostaty, napríklad rakovinu, v prípade podozrenia na ňu.

V e-shope Unilabs Online zaobstaráte krvné testy na vyšetrenie prostaty, v rámci ktorých sa merajú prostatické parametre PHI a PSA.

1. PSA je prostatický špecifický antigén, ktorý sa vyšetruje v rámci skríningu prípadného výskytu rakoviny prostaty u mužov. PSA je bielkovina, ktorá pomáha riediť viskóznu tekutinu v spermiách, čím zlepšuje pohyblivosť spermií. Vyskytuje sa v dvoch formách: voľnej a viazanej. Obe sa dajú laboratórne vyšetriť. Ich hladina môže byť zvýšená z rôznych príčin. Je to napríklad zápal, manipulácia s prostatou pri hmatovom vyšetrení a tiež pri BHP.
2. PHI znamená index zdravia prostaty; slúži na empirický odhad rizika rakoviny prostaty a pomáha lekárom rozhodnúť, či je potrebné vykonať biopsiu na potvrdenie diagnózy.

Upozornenie: Benígne zväčšenie prostaty nie je samo osebe rizikovým faktorom vzniku rakoviny prostaty.

Okrem toho sa využívajú vyšetrenia prietoku moču (uroflowmetria) a zobrazovacie vyšetrenia, predovšetkým ultrazvuk.

Zväčšená prostata, známa aj ako benígna hyperplázia prostaty (BHP), je častým ochorením u mužov, najmä vo vyššom veku. Často sa prejavuje problémami s močením, častým nutkaním na močenie, slabým prúdom moču či pocitom neúplného vyprázdnenia močového mechúra. Ak sa nelieči, môže viesť k infekciám močových ciest, tvorbe močových kameňov alebo dokonca k zlyhaniu obličiek.