Vyšetrenie srdca (kardiovaskulárne ochorenia) BASIC

Čo vyšetrenie BASIC zahŕňa?

Tento komplexný laboratórny balíček obsahuje okrem krvného obrazu aj mnoho špecifických vyšetrení. Stanovuje hodnotu parametrov, ktoré informujú o poruchách metabolizmu glukózy, obličiek ( urea, kreatinín), pečene (celkový bilirubín, ALT) či metabolizmu tukov (cholesterol, triacylglyceroly, LDL cholesterol, HDL cholesterol).

 Súčasťou je aj vyšetrenie metabolizmu tukov , konkretne stanovenie malých denzných LDL častíc, pomeru ApoB/ApoA1 a aterogénneho indexu plazmy (AIP). Ďalej obsahuje aj parametre, ktoré sa považujú za samostatné rizikové faktory aterosklerózy (kyselina močová, vysokosenzitívny CRP, homocysteín, fibrinogén, D-dimér). Na posúdenie stavu myokardu je súčasťou balíka aj stanovenie kreatínkinázy a NTpro BNP (marker srdcového zlyhávania).

Glukóza

Koncentrácia glukózy v krvi (=glykémia) závisí od rovnováhy medzi príjmom (potrava, dodávka z pečene medzi jedlami - glykogenolýza, glukoneogenéza) a jej utilizáciou bunkami, ako aj od jej hormonálnej regulácie: inzulín glykémiu znižuje, glukagón, adrenalín, kortizol a rastový hormón ju zvyšujú.

ALT

ALT patrí spolu s AST k najčastejšie využívaným enzýmom na diagnostiku hepatocelulárneho poškodenia. Katalyzuje prenos aminoskupiny z alanínu na kyselinu ketoglutárovú. ALT je na rozdiel od AST primárne lokalizovaná v pečeni a je prítomná iba v cytozole.

Kyselina močová

Kyselina močová je dusíkatá látka, ktorá u človeka vzniká ako konečný produkt metabolizmu purínov. U zdravých ľudí je silným antioxidantom (vychytávačom voľných kyslíkových radikálov). Je jedným z biomarkerov panelu metabolického syndromu

GGT

GGT (v literatúre aj ako GMT) je gamaglutamyltransferáza, enzým s najvyššou koncentráciou v pečeni. V pečeňovej bunke je umiestnený blízko povrchu (membrány), preto sa ako jeden z prvých uvoľňuje pri poruchách pečene a žlčových ciest

Cholesterol

Cholesterol – je súčasťou každej bunky tela a v organizme plní viacero nenahraditeľných funkcií. Jeho množstvo v ľudskom tele je buď exogénneho pôvodu (prijatý zvonka, potravou) alebo endogénneho pôvodu (vytvorený v tele).

LDL

LDL cholesterol je cholesterol obsiahnutý v LDL časticiach. LDL častice patria do rodiny apoB lipoproteínových častíc, ktoré sa považujú za aterogénne. V obale LDL ostáva apoproteín B100, korý je pre LDL časticu štrukturálnym a zároveň ligandovým apoproteínom. LDL-cholesterol je považovaný za významný marker kardiovaskulárneho rizika. Je cieľovou molekulou pri posudzovaní kardiovaskulárneho rizika a pri monitorovaní farmakologickej liečby hypercholesterolémie

HDL

HDL cholesterol je cholesterol obsiahnutý v HDL časticiach, ktoré vznikajú z nadbytočných fosfolipidov obalu VLDL a premenlivého množstva molekúl apoproteínu A pri metabolizme VLDL na LDL. Koncentrácia HDL cholesterolu v sére nás nepriamo informuje o množstve antiaterogénne pôsobiacich HDL častíc.

Triacylglyceroly

Triacylglyceroly sú zdrojom mastných kyselín pre energetický metabolizmus. Tvoria približne 95 % tukového tkaniva.

Bilirubín celkový

Bilirubín je degradačný produkt  hemoglobínu. Z monocytomakrofágového systému je prostredníctvom albumínu transportovaný do pečene. Tento bilirubín je vo vode nerozpustný a nazýva sa tiež nepriamy alebo nekonjugovaný bilirubín. V pečeni prebieha jeho konjugácia s kyselinou glukurónovou za vzniku konjugovaného ( priameho) bilirubínu. Konjugovaný bilirubín sa vylučuje prostredníctvom žlčovodu do tenkého čreva. V čreve je metabolizovaný baktériami na urobilinogén a sterkobilinogén. Sérová hodnota bilirubínu však nezávisí len od funkcie pečene, ale aj na jej perfúzii a od intenzity rozpadu hemoglobínu.

Apo A

Bielkovina apolipoproteín A1 má v metabolizme lipoproteínov významnú regulačnú funkciu. Syntetizuje sa v pečeni a čreve. Okrem štrukturálnej stabilizácie HDL častice má v metabolizme lipoproteínov ďalšie funkcie. Z hľadiska aterogenézy najvýznamnejšou je aktivácia enzýmu lecitíncholesterolacyltransferázy (LCAT), zodpovedného za esterifikáciu cholesterolu.

Apo B

Apolipoproteín B100 (apoB) je hlavným štrukturálnym apoproteínom populácie tzv.  apoB lipoproteínových častíc (VLDL a z nich vznikajúce IDL, LDL a remnantné častice). Každá obsahuje jednu molekulu apoB, preto jeho množstvo je dobrým ukazovateľom počtu týchto častíc v sére. Vo vzťahu s koncentráciou LDL cholesterolu je aj markerom podielu aterogénnych malých denzných sdLDL lipoproteínových častíc.

ApoB/ApoA1

Predstavuje vyjadrenie pomeru aterogénnych (apoB) a antiaterogénnych (apoA1) lipoproteínových častíc plazmy. Odráža transport cholesterolu v lipoproteínových časticiach a je presnejším ukazovateľom kardiovaskulárneho rizika ako iné parametre lipidového metabolizmu.

Sd LDL cholesterol

Populácia LDL častíc je heterogénna svojou veľkosťou aj metabolickou aktivitou. Veľké LDL častice sú donormi cholesterolu pre bunky, ktoré potrebujú cholesterol ako substrát pre svoje metabolické aktivity. Kardiovaskulárne riziko predstavujú malé LDL častice, ktoré majú schopnosť prenikať do subendotelových priestorov, kde dochádza k ich agregácii a oxidácii.

Aterogénny index

Vypočítaný AIP zohľadňuje nielen absolútne hodnoty parametrov, z ktorých sa vypočítava (TAG a HDL cholesterol), ale aj veľkosť subpopulácií lipoproteínových častíc. Aterogenicita lipoproteínových častíc závisí od ich zloženia a veľkosti.

hsCRP

C – reaktívny proteín (CRP) sa skladá z piatich identických neglykovaných globulárnych podjednotiek s molekulovou hmotnosťou 25kDa, nekovalentnými väzbami organizovaných do podoby jednoduchého disku. Patrí medzi tzv. pentraxíny. Syntetizuje sa v pečeni na podnet vyvolaný cytokínmi, predovšetkým IL-6, IL-13 a TNF – α. Stanovenie hsCRP sa využíva pri určovaní kardiovaskulárneho rizika. Hodnota hsCRP koreluje s rizikom rozvoja metabolického syndrómu, diabetes mellitus 2. typu a artériovou hypertenziou.

Kreatinín

Kreatinín vzniká vo svale po odštiepení fosfátu z kreatínfosfátu, ktorý slúži ako zdroj energie pre svaly.Vylučuje sa obličkami hlavne glomerulárnou filtráciou (GF) relatívne stálou rýchlosťou.

Močovina - urea

Močovina je najvýznamnejší degradačný produkt dusíka aminokyselín a proteínov. Vzniká v pečeni z amoniaku uvoľneného deaminačnými reakciami pri metabolizme aminokyselín.

Filtruje sa obličkami do moču glomerulárnou filtráciou

Fibrinogén

Fibrinogén (koagulačný faktor I) je glykoproteín s pomerne vysokou koncentráciou v plazme v porovnaní s ostatnými koagulačnými faktormi. Fibrinogén sa syntetizuje v pečeni a v megakaryocytoch a je ako posledný článok koagulačnej kaskády konvertovaný trombínom na fibrín, základnú súčasť definitívneho červeného trombu, za pomoci vápnika a fibrín stabilizačného faktora XIII.

D-dimér

D-dimér je vysoko citlivý marker, ktorý poukazuje na aktiváciu fibrinolýzy. Najčastejším prejavom venózneho tromboembolizmu je hlboká žilová trombóza, alebo pľúcna embólia, s ktorou priamo súvisí zvýšenie hladiny D-diméru v krvi.

Homocysteín

Homocysteín (hcy) je aminokyselina metabolizmu metionínu obsahujúca síru. 1 – 2% hcy cirkuluje v krvi vo voľnej redukovanej forme, čiastočne ako disulfidy a 70 – 90% je naviazaného na bielkoviny. Stanovenie hcy je významné pre riziko rozvoja deficitu vitamínu B12, B6  a kyseliny folovej, riziko ICHS.

CK- kreatínkináza

Kreatínkináza je enzým katalyzujúci prenos makroergického fosfátu z ATP na kreatín za vzniku kreatínfosfátu. Ide o dôležitú zložku energetického metabolizmu v svalovom tkanive. Prevažná časť enzýmu sa nachádza v cytozole v podobe troch izoenzýmov: CK-MM, CK-MB, CK-BB. CK-MM dominuje v kostrovom svalstve.

NT-proBNP

Natriuretický peptid typu B (BNP) má podobné biologické účinky ako natriuretický peptid typu A (ANP). Za normálnych okolností sú oba produkované v predsieňach srdca. ANP je uskladnený            v granulách, BNP je uskladnený iba v malom množstve, pričom na zvýšenie jeho hladiny sa vyžaduje de novo syntéza. Pri srdcovom zlyhávaní (SZ) dochádza k produkcii BNP v myokarde komôr.

Pacientom/klientom s klinickými príznakmi ochorenia (teplota, kašeľ, príznaky infekcie dýchacích ciest atď.) neodporúčame podstúpiť tento test.

Pred vstupom do ambulancií/odberových miest odporúčame vykonať dezinfekciu rúk.

Odporúča sa po dobu minimálne 8 hodín nič nejesť a nepiť, s výnimkou vody.  Nedodržanie tohto obmedzenia pred testovaním môže ovplyvniť výsledok testu. Ak v súčasnosti užívate nejaké lieky, konzultujte so svojim lekárom, či by ste mali pokračovať v ich užívaní pred samotným testovaním.

PRÍPRAVA NA ODBER KRVI

Odporúčaný čas odberu krvi je medzi 7.00 a 9.00 hodinou ráno, aby sa získali porovnateľné výsledky z rôznych odberov krvi. Na posúdenie číselného výsledku testu sa používajú tzv. referenčné intervaly, ktoré sú založené na ranných odberoch nalačno a používajú sa na porovnanie populácie. Tento časový interval sa odporúča aj vzhľadom na biologické cykly, ktoré prirodzene prebiehajú v tele.

VŠEOBECNÉ POKYNY PRED ODBEROM VZORKY

• Na testovacie pracovisko je potrebné prísť skôr, aby ste si mohli v čakárni približne 20 minút oddýchnuť a relatívne uvoľniť telo a myseľ.

• Neodporúča sa odoberať krv pred odberom.

• Na samotný odber je potrebné prísť nalačno, v prípade odberov v neskoršom čase počas dňa aspoň tri hodiny nalačno. Doma je vhodné vypiť dostatočné množstvo čistej vody (aspoň do pol litra) – je to dôležité pre úspešný odber krvi. Minerálna voda, džús, káva a čaj sa neodporúčajú.

Bylinky obsiahnuté v čaji môžu obsahovať látky ovplyvňujúce krvný obraz. Káva a čierny čaj zvyšujú produkciu žalúdočnej kyseliny a uvoľňujú inzulín z pankreasu, čím ovplyvňujú metabolizmus glukózy. Keďže všetko v tele je vzájomne prepojené, môžu ovplyvniť ďalšie testy. Ďalším extrémom je, keď vášmu telu dochádzajú tekutiny. V tomto prípade sa zvyšuje počet červených krviniek, hladina proteínov a lipidov viazaných na proteíny a môže sa zvýšiť aj hladina močoviny v krvi. Preto sa odporúča piť čistú vodu hneď po prebudení.

Vo všeobecnosti sa odporúča:

• okolo 18. hodiny jesť len ľahké jedlá, nejesť mastné jedlá (syr, maslo, smotanu, mäso, údené mäso, slaninu) a sladké jedlá,

• hladovať 10 – 12 hodín (Pozor: neodporúča sa hladovať viac ako 16 hodín!), v prípade neskoršieho odberu (po 9:30 h) sú povolené ľahšie raňajky, najneskôr 3 hodiny pred odberom,

• piť nealkoholické nápoje a nápoje bez cukru v zvyčajnom množstve, v prípade dospelých klientov 24 hodín pred odberom krvi (alkohol v krvi mení hladinu lipidov, znižuje sa hladina glukózy, zvyšuje sa hladina kyseliny močovej a do krvi sa uvoľňujú pečeňové enzýmy),

• večer užívať len predpísané lieky,

• vyhýbať sa zvýšenej fyzickej aktivite a silovému a vytrvalostnému cvičeniu deň pred odberom krvi (Počas fyzickej aktivity sa môžu zmeniť hladiny lipidov, glukózy, niektorých enzýmov v krvi a ďalšie parametre. Obnovenie normálnych hodnôt na zachovanie presnosti laboratórnych výsledkov môže trvať dlhšie v závislosti od trvania cvičenia, vašej fyzickej zdatnosti vo všeobecnosti a iných faktorov. Odporúčame zachovať bežnú dennú fyzickú aktivitu, ako sú ľahký strečing, krátka jazda na bicykli do práce, práca na záhrade atď.),

• vyhýbať sa psychickému stresu, ktorý zvyšuje hladinu glukózy v krvi a spôsobuje uvoľňovanie najmä stresových hormónov,

• vyhýbať sa fajčeniu aspoň 6 hodín pred odberom krvi, pretože zvyšuje hladinu karbonylhemoglobínu, ktorý vzniká reakciou krvného farbiva s oxidom uhoľnatým, a mení priepustnosť a elasticitu ciev, čo ovplyvňuje pomery krvných analytov,

• najmenej 6 hodín pred odberom krvi nežuť žuvačku, pretože to môže ovplyvniť hladinu glukózy a enzýmov,

• nepodstupovať stresujúce diagnostické alebo terapeutické zákroky najmenej 24 hodín pred odberom krvi.

Ak si niektoré z vami vybraných vyšetrení vyžaduje špeciálnu prípravu, budete o tom informovaní e-mailom s priloženou objednávkou a pokynmi na odber krvi. Tieto špecifické pokyny majú prednosť pred všeobecnými odporúčaniami na prípravu.

LIEKY

Odporúča sa, aby sa krv odobrala pred plánovanými dávkami liekov. Ak nie je možné užiť liek neskôr, mali by ste o tom informovať zdravotnú sestru počas odberu krvi a uviesť, aký liek ste užili.

• Ráno užite lieky predpísané lekárom alebo si ich prineste so sebou, aby ste ich mohli užiť po odbere krvi (lieky na štítnu žľazu, lieky proti vysokému tlaku, lieky na riedenie krvi, antikoncepciu atď.) V prípade neskoršieho odberu (po 9:30 h) môžete predpísaný liek užiť ráno.

• Aspoň tri (3) dni pred odberom krvi neužívajte železo, vitamíny, výživové doplnky alebo iné doplnky vrátane homeopatík.

ŠPECIFICKÉ SITUÁCIE

Aby ste dostali vhodné odpovede na svoje otázky týkajúce sa laboratórnych testov, je dôležité, aby ste pred vyšetrením krvi presne informovali zdravotnú sestru u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nasledujúcich skutočnostiach:

• pravidelne užívané lieky a výživové doplnky (ideálne je, ak sa na miesto odberu krvi dostavíte s písomným zoznamom),

• infekčné ochorenia, ktorými trpíte (napr. HIV, hepatitída, mononukleóza...),

• kontakt s infikovanou osobou alebo prítomnosť v infekčnom prostredí,

• ak ste počas posledných 5 dní dostali infúziu, uveďte, do ktorej končatiny,

• intramuskulárne injekcie počas 3 dní pred dátumom odberu krvi,

• dlhodobá imobilizácia, strata schopnosti pohybu,

• aktivity vo vyšších nadmorských výškach,

• alergia na bežné náplasti,

• ak sa pri pohľade na krv alebo ihly necítite dobre, upozornite na to aj náš personál, ktorý sa zaoberá odberom krvi.

INÉ FAKTORY

Upozorňujeme, že dlhodobé užívanie liekov alebo iné dôležité faktory môžu ovplyvniť hodnoty namerané vybranými testami. Viac informácií nájdete v opise konkrétneho testu. Ak chcete získať objektívne výsledky testov, venujte čas správnej príprave na odber krvi.

[1] Roth GA, Mensah GA, Johnson CO, et al. Global Burden of Cardiovascular Diseases and Risk Factors, 1990-2019: Update From the GBD 2019 Study. J Am Coll Cardiol 2020; 76:2982.

[2] Martin SS, Aday AW, Almarzooq ZI, et al. 2024 Heart Disease and Stroke Statistics: A Report of US and Global Data From the American Heart Association. Circulation 2024; 149:e347.

[3] Roth GA, Huffman MD, Moran AE, et al. Global and regional patterns in cardiovascular mortality from 1990 to 2013. Circulation 2015; 132:1667.

[4] Lloyd-Jones DM, Hong Y, Labarthe D, et al. Defining and setting national goals for cardiovascular health promotion and disease reduction: the American Heart Association's strategic Impact Goal through 2020 and beyond. Circulation 2010; 121:586.